Izraelčania sú znovu v strehu. Rozhodne sa ich vláda zaútočiť na Irán alebo bude ešte vyčkávať? Kto má pravdu? Tí, čo hovoria, že Irán je blízko k jadrovej bombe, alebo tí, čo vyhlasujú, že chýba zásadný dôkaz, že to tak je? Bude prípadný útok neprimeraným rizikom alebo nevyhnutnou akciou? A čo bude deň po?
Izraelčania počúvajú o hroziacom nukleárnom holokauste už roky. Hovorí o ňom hlavne premiér Benjamin Netanjahu.
Ten Netanjahu, ktorého jeho spojenec označil za klamára. Je Netanjahu klamár? Klame aj o hrozbách? Alebo klamú tí, čo hovoria, že klame? Je to zmätok. Navyše, v situácii, keď ide skutočne o životy.
Ľudia v Izraeli žijú prakticky stále v očakávaní vojny. A tiež sú zvyknutí na to, že ich lídri nie sú vo svete populárni, ani milovaní. To, čo na summite v Cannes predviedli Sarkozy a Obama, ich rozhorčilo. Teda ako koho.
Prívrženci Netanjahua hovoria, že prezidenti ukázali svoju pravú tvár. Paradoxne sú viac nahnevaní na Obamu, ktorý sa tvári ako ho Netanjahu otravuje, než na Sakrozyho, ktorý ho rovno označil za klamára. Sarkozy je mimo ich hnevu preto, že nikto si nerobí ilúzie o pravdovravnosti politikov a Sarkozy už v minulosti povedal rozličné nezmysly.
A nakoniec aj ten jeho temperament. A potom, čo možno očakávať od chlapíka, čo je vyhlásený sukničkár, teda svojho druhu podvodník. Obama to však schytal riadne. Falošný pokrytec.
Typické je, že sa našli aj takí, čo boli radi, že Sarkozy konečne povedal podľa nich pravdu.
Dokonca aj takí, čo sa za premiéra hanbia za to, že do očí klame svetovým lídrom. Smiešna logika. Zabúda totiž na to, že ak je Netanjahu politik a klame, Sarkozy je tiež politik, teda pravdepodobnosť, že klame, sa blíži k istote. Nemilé zistenie pred hodinou pravdy, ktorá je možno bližšie, ako by Izraelčania dúfali.
Autor: dopisovateľka SME z Tel Avivu
