Agentúrne správy sme o 20:51 nahradili článkom denníka SME.
Nový premiér zadlženej krajiny musí čeliť vysokej nezamestnanosti.
ATÉNY, BRATISLAVA. Po dlhých dňoch ťažkých rokovaní sa politici v Grécku dohodli. Novým premiérom v období, ktoré je pre krajinu kľúčovým do prechodných volieb, bude nestraník, ekonóm a bývalý bankár Lucas Papademos.
Bývalý viceprezident Európskej centrálnej banky a guvernér Národnej banky Grécka v čase, keď krajina prijímala euro, sa medzi favoritmi spomínal od začiatku.
Rokovania sa však zastavili, keď Papademos nechcel byť iba bábkou v rukách politikov. Hovoril, že prijme ponuku, len keď splnia jeho podmienky. Chcel byť v úrade dlhšie ako sto dní do volieb.
Nový šéf vlády bude mať čo robiť. Krajina musí čím skôr odklepnúť dohodu s eurozónou o odpísaní dlhov a ďalšej pomoci. Inak nedostane osemmiliardovú časť prvej pôžičky a zbankrotuje.
Ekonomicky pritom Grécko padá dole. V auguste bolo totiž bez práce 18,4 percenta ľudí, čo je oproti júlovým 16,5 percenta výrazný nárast. Ešte pred rokom v lete dosiahla v Grécku nezamestnanosť 12,2 percenta.
„Miera úpadku na pracovnom trhu prekonala aj tie najhoršie odhady počas mesiaca, keď zamestnanosti pomáha turizmus,“ povedal pre Reuters Nikos Magginas z Národnej banky Grécka.
Papademos nikdy nezastával politický úrad
Papademos bol roky guvernérom gréckej centrálnej banky a takisto slúžil niekoľko rokov ako viceprezident Európskej centrálnej banky.
Dezignovaný grécky premiér Lukas Papademos, ktorý dozeral na vstup krajiny do eurozóny, nikdy nezastával politický úrad. Novým predsedom vlády sa stáva v čase, keď budúcnosť Grécka v spoločnej menovej zóne je veľmi neistá.
Papademos (64) bol roky guvernérom gréckej centrálnej banky a takisto slúžil niekoľko rokov ako viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB).
Nová dočasná koaličná vláda zloží slávnostnú prísahu v piatok o 13.00 h SEČ, uviedol vo vyhlásení grécky prezidentský úrad.
Vyštudovaný elektroinžinier a ekonóm je stelesnením skutočného experta, ktorého triezve uvažovanie a odbornosť môžu zohrať kľúčovú úlohu pri získavaní dôvery medzinárodných veriteľov v novú grécku vládu jednoty.
Budúcnosť ešte len ukáže, či má Papademos charizmu potrebnú na to, aby presvedčil Grékov, že neľútostné zvýšenie daní a škrty v štátnych výdavkoch, požadované veriteľmi Grécka výmenou za druhý záchranný balík, sú naozaj nutné.
Papademos sa narodil v Aténach. Študoval na prestížnom Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT) v americkom Bostone, potom sa stal vysokoškolským učiteľom ekonómie na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
V polovici 80. rokov 20. storočia sa vrátil do Grécka, kde začal pracovať v centrálnej banke. Stúpal na jej služobnom rebríčku, až sa v roku 1994 stal guvernérom banky.
Spolupracoval s gréckou socialistickou vládou, v rámci čoho pripravil Grécko na vstup do Európskej menovej únie v roku 2001 a pripravil tiež výmenu drachmy za euro v roku 2002.
Za účasť na tomto prechode získal Papademos v Grécku všeobecné uznanie.
Odvtedy však vyšlo najavo, že Grécko roky falšovalo svoje účtovníctvo, aby utajilo pred Európskou úniou svoj deficit, ktorý bol trikrát väčší, než sa pôvodne myslelo - ale toto odhalenie nepoškodilo Papademosovu povesť, pretože on vždy zastával znižovanie dlhu.
V roku 2002 odišiel z centrálnej banky a presťahoval sa do nemeckého Frankfurtu, kde prevzal post viceprezidenta ECB.
Svoje skúsenosti z riadenia centrálnej banky v jednej z najchudobnejších krajín EÚ využil, keď pomáhal nováčikom EÚ z východnej Európy pri ich príprave na euro.
V porovnaní s Francúzom Jeanom-Claudom Trichetom, ktorý nedávno odišiel z úradu prezidenta ECB, pôsobil Papademos vždy ako čistý "hltač čísel", ktorý nachádza len málo pôžitku vo vystupovaní na verejnosti.
Po ôsmich rokoch strávených v ECB Papademos odišiel z inštitúcie v roku 2010.
Ekonóm, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany, už skôr odmietol ponuku odchádzajúceho premiéra Jorgosa Papandrea, aby hral kľúčovú úlohu v jeho tíme.
Vo svetle tohto faktu sa zdá nepravdepodobné, že Papademos choval tajné nádeje, že nahradí Papandrea. Pravdepodobnejšie je, že sa tešil na pokojný dôchodok, ktorý by venoval svojim akademickým cieľom.
Zároveň však, v čase zhoršovania krízy, udržiaval svoje politické kontakty, ktoré ho teraz katapultovali do centra pozornosti.
TASR
