Belehrad 27. júla (TASR) - S blížiacim sa termínom srbských prezidentských volieb za v Belehrade zintenzívňuje mocenský boj medzi tábormi juhoslovanského prezidenta Vojislava Koštunicu a srbského premiéra Zorana Djindjiča.
Vedenie vládnej koalície DOS (Demokratická opozícia Srbska) v noci nadnes na zasadaní v Novom Sade vylúčilo zo svojich radov Koštunicovu Demokratickú stranu Srbska (DSS). Rozhodnutie zabráni návratu 21 z celkového počtu 45 poslancov DSS do srbského parlamentu, ktorý ich 11. júna zbavil mandátov s odôvodnením, že svojimi častými absenciami ohrozujú proces reforiem uskutočňovaných republikovým kabinetom Zorana Djindjiča. Krátko pred vylúčením Koštunicovej strany z DOS juhoslovanský ústavný súd nariadil obnovenie mandátov poslancov DSS. Predstavitelia DOS však vyhlásili, že republikový parlament nie je rozhodnutiami zväzového ústavného súdu viazaný.
DSS rozhodnutie vedenia koalície označila za "stranícky prevrat" a "útok na najvyššie inštitúcie štátu a právneho systému". Tiež vyhlásila, že "bude všetkými legitímnymi prostriedkami bojovať proti uzurpácii volebného práva a povolebnej krádeži hlasov".
Rozpor medzi konzervatívnym (Koštunicovým) a liberálnym (Djindjičovým) krídlom DOS sa prejavil takmer okamžite po zvrhnutí režimu Slobodana Miloševiča z konca roku 2000, kvôli čomu bola vytvorená nesúrodá koalícia zložená z 18 strán.
DSS sa postupne od zvyšku DOS, kde má dominantné postavenie Djindjičova Demokratická strana (DS), odcudzila. Djindjičov tábor tvrdí, že formalizovanie rozkolu vyjasní a stabilizuje politickú situáciu v Belehrade, ktorá podľa analytikov odrádza veľmi potrebných zahraničných investorov.
Diplomati považujú najnovší spor za ďalšie kolo eskalácie politického konfliktu, ktorý vyvrcholí srbskými prezidentskými voľbami vypísanými na 29. septembra. "Je to špinavé a bude to ešte špinavšie," povedal nemenovaný diplomat citovaný agentúrou Reuters.
Očakáva sa, že voľby budú súbojom medzi juhoslovanským vicepremiérom Miroljubom Labusom - blízkym Djindjičovým spolupracovníkom, ktorý svoju kandidatúru oznámil minulý týždeň - a Koštunicom. Koštunica v piatok vyhlásil, že o kandidatúre sa rozhodne v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov.
Momentálne funkciu srbského prezidenta vykonáva Milan Milutinovič, ktorý bol zvolený ešte za čias Miloševiča a ktorého haagsky tribunál obžaloval z vojnových zločinov v súvislosti s kosovským konfliktom. Funkciu srbského prezidenta do roku 1997 vykonával Miloševič a keď sa stal zväzovým prezidentom, na nový úrad presunul praktickú moc.
Milutinovič nemá žiaden vplyv na politický život krajiny a jeho mandát vyprší v decembri. V prípade Koštunicovho víťazstva by sa však z postu republikového prezidenta stalo ďalšie mocenské centrum - hlavne v súvislosti s prebiehajúcim procesom reformy vzťahov medzi Srbskom a Čiernou Horou, v rámci ktorého má juhoslovanská federácia do konca roka prestať existovať a zmeniť sa na voľný zväzok dvoch republík.
Samotný termín volieb považuje Koštunica zrejme za pokus o jeho "vyšachovanie" zo strany DOS a pred pár dňami vyhlásil, že pred voľbami musí byť vypracovaná nová ústava budúceho spoločného štátu Srbska a Čiernej Hory a zmenená súčasná srbská ústava.
Podľa pozorovateľov vylúčenie DSS z DOS nebude mať okamžitý politický dopad, keďže zvyšní poslanci DSS po júnovom vylúčení kolegov zasadania srbského parlamentu bojkotujú.
Vylúčenie DSS sa podľa diplomatov skutočne prejaví až na výsledku septembrových volieb, ktoré rozhodnú o tom, či sa proces reforiem vydá pragmatickým, prozápadným štýlom Djindjiča alebo cestou umierneného nacionalizmu Koštunicu.
