Londýn 6. júna (TASR) - Hviezda britského premiéra Tonyho Blaira stále jasne žiari a prieskumy naznačujú, že vo štvrtok opäť dostane šancu, aby zohral v histórii svojej krajiny významnú úlohu. Labouristom sa totiž v 20. storočí zatiaľ nepodarilo udržať sa pri moci dve volebné obdobia za sebou. Preto je dnes na mieste otázka: Do akej miery skutočne zmenil prístup Tonyho Blaira spôsob, akým sa v Británii robí politika?, uviedla britská rozhlasová stanica BBC.
Nedávno napríklad Tony Blair porušil jednu z nepísaných britských tradícií. Pohrdol tradičným prostredím a na zverejnenie už aj tak dávno verejného tajomstva - termínu volieb - si namiesto svojej rezidencie na Downing Street vybral dievčenskú školu v južnom Londýne vo štvrti Bermondsey, ktorú vláda považuje za akúsi vlajkovú loď svojich reforiem.
No hoci toto oznámenie malo byť novátorským triumfom a príkladom štýlového podania, v tlači sa stretlo s odsúdením. Kritici ho nazvali nacvičeným predstavením s vybraným publikom, ktoré - hoci bolo príliš mladé, aby mohlo voliť - slúžilo ako komparz pre stranícke posolstvo.
Jeden z najostrejších útokov prišiel od jeho predchodcu, bývalého konzervatívneho premiéra Johna Majora. Obvinil totiž Tonyho Blaira, že manipuláciu verejnej mienky dovádza ad absurdum a mimo doménu toho, čo sa v britskej politike ešte považuje za fér. "Labouristická strana túto manipuláciu doviedla príliš ďaleko za hladký a nablýskaný povrch k otvorenému klamstvu. Šikovnosť labouristov spočíva v tom, že vezmú polopravdu a prekrútia ju tak, že stratí akýkoľvek zmysel."
I keď labouristi za svojej vlády pristúpili k decentralizácii moci, naozajstnú moc chytila ešte pevnejšie do ruky Downing Street. Blair sa stal najznámejšou tvárou vlády, osobne riešil napríklad problémy v Severnom Írsku, palivovú krízu či epidémiu slintačky a krívačky. Kontaktom s médiami poveril svojho vplyvného hovorcu Alastaira Campbella.
Každodenné tlačové brífingy Campbella sa stali miestom, kde akoby zaznieval hlas Tonyho Blaira. Novú politiku ohlasovali práve tu, ešte pred tým, ako sa o nej dozvedel parlament.
New Labour, ktorá mala v Dolnej snemovni drvivú prevahu, obvinili kritici z arogantnosti a z toho, že sa chce vyhnúť parlamentnému skúmaniu svoje politiky. Blairovi vytkli, že kladie väčší dôraz na prezentáciu, ako na podstatu politiky.
No i keď Blairovi možno vyčítať smer, akým sa uberá, nemožno mu uprieť, že má svoju víziu. Premiér skutočne verí tomu, čo v rámci svojej politiky tretej cesty robí. Výhodou tejto politiky je to, že má úspech.
Podľa mnohých sa z Blaira stal ani nie tak premiér, ale prezident. Verejnosti sa vryla do pamäti jeho emocionálna reakcia na smrť princeznej Diany v roku 1997. Kráľovská rodina vtedy mlčala a smútok verejnosti vyjadril práve Tony Blair. Tento zdanlivo spontánny výlev citov ľudí presvedčil, že premiér myslí rovnako ako oni. Iní sa však domnievali, že to bolo strojené a Blair sa predvádzal.
Cesta Tonyho Blaira k moci sa začala modernizáciou jeho strany. Vďaka nej rozšíril spektrum jej priaznivcov od tradične ľavicových a socialistických smerom do stredu. Keď nastúpil do úradu ministerského predsedu, začal s modernizáciou Británie. Zmodernizoval však aj štýl britskej politiky - položil dôraz na bonmoty, mediálnu prezentáciu a posolstvo. Bola to revolúcia, ktorú si nikto nemal všimnúť. Jedným z najväčších Blairových problémov v úrade však bolo, že tou najzaujímavejšou súčasťou správy sa pričasto stávala práve mediálna prezentácia a nie to, čo sa malo prezentovať, uzatvára BBC.
