Naša známa sa cestou z práce pohoršila nad tým, že Gréci sa pred bankrotom zaisťujú vývozom úspor za hranice. Správička o tom, ako neveria svojim bankám, sa dokonca dostala aj do novín MX, ktoré sa rozdávajú v sydneyskom metre.
Eurozóna teda gréckej vláde posiela miliardy a občania zas miliardy nosia von z krajiny do eurozóny a Švajčiarska. Dakedy dokonca aj v kufroch.
Ak dáme bokom pôvod takýchto peňazí, počínanie Grékov je z ich pohľadu rozumné, veď len hľadajú bezpečné miesto pre svoje imanie. A toto je ten moment, keď sa môžeme vrátiť na víkendový summit G 20 v Cannes, kde si lídri vytypovali 29 superbánk.
Tieto banky majú byť vystavené osobitým regulačným procedúram a požiadavkám, lebo podľa lídrov nemôžu existovať inštitúcie, ktoré sú príliš veľké na to, aby padli a ešte k tomu na účet daňových poplatníkov.
Nie je medzi nimi ani jedna austrálska banka. Austrálske banky z hľadiska globálneho finančného systému nie sú významné. Určite sú však významné pre Austrálčanov.
Niektoré superbanky zo zoznamu operujú aj v Austrálii či na Slovensku. Jeden by povedal, že bezpečným prístavom pre úspory sú ony, veď sa dostali až na summit G 20!
Ale ako k tomu prídu obyčajné banky? Navyše, keď si podľa „gréckej logiky“ popresúvame peniaze do superbánk, budú ešte väčšie.
