WASHINGTON. Zdôraznila však, že demokratické slobody sú najlepšou zárukou stability z dlhodobého hľadiska.
V prejave o reakcii Washingtonu na tzv. arabskú jar, ktorá viedla k pádu viacerých spojencov USA, Clintonová v pondelok kritizovala vojenskú radu vládnucu v Egypte po rezignácii bývalého prezidenta Husního Mubaraka za príliš pomalú organizáciu volieb.
Priznala tiež, že USA niekedy pristupujú k prodemokratickým hnutiam odlišne, čo odôvodnila slovami, že nijaké dve situácie nie sú rovnaké a že rozchádzajúce sa záujmy Spojených štátov ich niekedy nútia zaujať iné postoje.
Clintonová využila prejav na pôde Národného demokratického inštitútu, aby reagovala na otázky, prečo USA vytvorili vojenské spojenectvo s cieľom zosadiť líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího, kým v prípade Sýrie postupujú opatrne, uviedla agentúra Reuters.
"Niekedy, ako v prípade Líbye, dokážeme spojiť desiatky krajín na ochranu civilistov a pomôcť ľuďom oslobodiť ich krajinu bez straty života jediného Američana," povedala Clintonová. "V iných prípadoch by sme na dosiahnutie rovnakého cieľa museli konať sami, s oveľa väčšou cenou, s oveľa väčšími rizikami a možno vojakmi v teréne."
Šéfka americkej diplomacie okrem toho vyzdvihla, že USA musia byť pripravené spolupracovať s demokraticky zvolenými lídrami, ktorí s nimi nesúhlasia - vrátane islamistických strán, ako je víťazná strana v nedávnych prvých slobodných voľbách v Tunisku.
Clintonová priznala, že otázka Palestínčanov, ktorí sa usilujú o uznanie svojej štátnosti prostredníctvom OSN i napriek protestom Izraela a hrozbám využitia práva veta v Bezpečnostnej rade OSN Spojenými štátmi, irituje mnohých na Blízkom východe. Zdôraznila však pozíciu USA v tom, že jedine rokovania s Izraelom môžu viesť k vytvoreniu skutočného, životaschopného palestínskeho štátu žijúceho v mieri s Izraelom.
