Pozvali nás, aby sa spýtali na našu skúsenosť s transformáciou médií tesne po roku 1989.
Medzi našou novembrovou a tuniskou tohtoročnou januárovou revolúciou sú určité podobnosti. Obe prebehli rýchlo a elegentne, na začiatku boli protesty hlavne mladých ľudí.
V tej našej sme boli informovaní z letákov a neskôr z novín, ktoré začali písať pravdu. V tej tuniskej hral rozhodujúcu úlohu Facebook. Oba predchádzajúce režimy boli pokrytecké a zrútili sa ako domčeky z kariet.
Čo sme urobili zle? Milión vecí. O médiách a skutočnej žurnalistike sme nevedeli nič. Ale mali sme vášeň, chuť a energiu. Tak som to aj Tunisanom povedal. Štyri dni v Tunise boli málo, ale pochopil som, že ich transformácia je zložitejšia než tá naša.
Československý režim bol skorumpovaný mocou a sovietskym vplyvom, ktoré sa vytratili. Bývalý tuniský režim bol skorumpovaný peniazmi a majetkami, ktoré stále existujú.
Jednu vec som si za tie štyri dni uvedomil: aké neuveriteľné šťastie sme v posledných 22 rokoch mali. V samotnej revolúcii, v neskoršej transformácii či trebárs v bezproblémovom delení štátu. Iste, nedobehli sme Rakúsko a už vôbec nie Nemecko, čo sme si vtedy nahovárali.
Naša demokracia je skôr nedokonalá, politici smiešni. I mňa hnevá, ako sa bývalí komunisti či zväzáci premenili na úspešných kapitalistov. Ale stačí vynoriť hlavu z českého rybníčka a človeku dôjde, že sú to detaily.
Vždy na výročie prevratu sa debatuje, kto sú vlastne novembroví víťazi a porazení. Ja tvrdím, že v Česku a na Slovensku je nás 15 miliónov víťazov
Autor: autor je publicista
