Papandreov kabinet bude vládnuť naďalej. Premiér sľúbil, že bude rokovať aj s menšími stranami o vzniku koaličnej vlády.
ATÉNY, BRATISLAVA. Grécky parlament v piatok o polnoci SEČ (jednej miestneho) vyjadril vláde premiéra Giorgosa Papandrea dôveru. Vláda hlasovanie prežila.
Hlasovanie s napätím očakával celý svet. Kabinet v 300-člennom parlamente podporilo 153 poslancov.
Papandreu vo svojom prejave vyhlásil, že predčasné voľby by znamenali katastrofu, ktorá by ohrozila záchranný plán eurozóny. Parlamentné voľby by sa podľa neho mali konať až vtedy, keď sa finančná situácia normalizuje.
Tesne pred hlasovaním poslancom sľúbil, že v sobotu pôjde za prezidentom rokovať o vytvorení vlády na širokom základe.
Povedal, že je prístupný diskusii o tom, kto by mal túto vládu viesť. Nová grécka koaličná vláda musí schváliť dohodu s Európskou úniou o novom záchrannom balíku pre Grécko a mala by zostať vo funkcii do konca februára, povedal v piatok neskoro večer v gréckom parlamente ešte pred hlasovaním minister financií Evangelos Venizelos, ktorý by mohol túto vládu viesť.
Netrúfali hádať
Vládna strana PASOK má v 300-člennom parlamente 152 poslancov. Niektorí však naznačovali, že nemusia vládu podporiť. Výsledok hlasovania si podľa Reuters analytici netrúfali hádať. Nakoniec sa našiel ešte jeden hlas, ktorý vládu podporil.
Čo bude ďalej?
Grécka vládna kríza
Mala by sa vytvoriť vláda národnej jednoty. Tá schváli dohodu s eurozónou o pomoci a povedie krajinu do predčasných volieb.
Premiér Papandreu chce, aby vládla niekoľko mesiacov a schválila napríklad aj rozpočet na rok 2012.
Najsilnejšia opozičná strana Antonisa Samarasa chce, aby prechodná vláda iba schválila pomoc a pripravila voľby do šiestich týždňov.
Papandreu volal po prechodnej vláde národnej jednoty – zloženej z viacerých strán. Tá by mala schváliť dohodu s eurozónou o odpustení časti gréckeho dlhu a ďalšej pomoci a doviesť krajinu k voľbám.
S tým súhlasí aj líder najsilnejšej opozičnej strany Nová demokracia Antonis Samaras. No podmieňuje to odchodom Papandrea a navyše by chcel voľby už do konca roka.
Podľa súčasných prieskumov by ich vyhrala práve Nová demokracia. Aj keď pravdepodobne by sa jej nepodarilo získať absolútnu väčšinu.
„Ak vo voľbách žiadna strana nezíska väčšinu, čo je teraz pravdepodobné, kríza sa iba prehĺbi,“ povedal pre Athens News Teppei Ino, menový stratég japonskej banky Tokyo-Mitsubishi UFJ.
Budú lepším partnerom?
Ak Nová demokracia zostaví novú vládu, pre európskych lídrov ani pre trhy by to nemusel byť spoľahlivejší partner ako Papandreu, ktorý ich tento týždeň šokoval plánom referenda.
Práve táto strana v rokoch 2004 až 2009 doviedla krajinu k dvojcifernému deficitu a ešte o tom aj klamala. „Grécka líška, ktorá vyprázdnila kurín, teraz tvrdí, že ho chce znova strážiť. Ich dôveryhodnosť je špinavšia ako bahno,“ napísal na Twitteri americký ekonóm Nouriel Roubini.
Lídri eurozóny by mohli mať problém aj pri konkrétnych krokoch strany. Doteraz hlasovala proti úsporným opatreniam, ktoré priniesol zo summitov Papandreu.
Pravicová strana tvrdí, že krajina by nemala tak šetriť a naopak, mala by znížiť dane a podporiť tak rozvoj. Cez ekonomický rast by sa v strednodobom horizonte znižoval aj deficit.
Lídri eurozóny však doteraz tlačili na úsporné opatrenia, ktoré by znižovali deficit okamžite. „Medicína je horšia ako choroba,“ odkazoval v opozícii Samaras eurolídrom podľa DPA. Samozrejme, vo vláde už môžu rétoriku zmeniť.
Spolužiak premiéra Papandrea z univerzity nemá príliš dobrý imidž. „Samaras má veľký problém s európskymi lídrami, pretože ho považujú za nacionalistu a populistu,“ povedal pre Wall Street Journal grécky publicista George Kyrstos. „Pre posledné udalosti s Papandreovým referendom to však môžu prehryznúť“.
Lídri G20 trhy nepresvedčili
Rozhodnutie, o koľko viac peňazí pôjde na riešenie krízy v eurozóne, sa odkladá.
CANNES, BRATISLAVA. Summit krajín G20, ktorý nepriniesol takmer žiadne konkrétne výsledky, trhy nepresvedčil.
Doplatila na to riziková krajina eurozóny Taliansko. Výnosy z jej desaťročných dlhopisov stúpli podľa Financial Times na rekordných 6,4 percenta. Investori sa tiež zbavovali podielov v talianskych bankách.
Lídri najsilnejších ekonomík sa vo francúzskom Cannes dohodli, že zvýšia objem prostriedkov v Medzinárodnom menovom fonde na záchranu eurozóny. No rozhodnutie o tom, o koľko, odložili na február 2012.
Stanovili okrem toho 29 svetových bánk, z toho 17 z Európy, ktoré sú zásadne dôležité pre finančný systém. Budú sa na nich klásť prísnejšie požiadavky, čo sa týka kapitálu, a musia tiež pripraviť plán likvidácie bez štátnej pomoci.
(era)
