Haag 26. júla (TASR) - Bývalý šéf srbskej tajnej služby RDB Rade Markovič počas dnešnej konfrontácie so Slobodanom Miloševičom pred haagskym tribunálom potvrdil verziu udalostí z čias kosovského konfliktu tak, ako ju opísal stíhaný juhoslovanský exprezident.
Markovič, ktorého ako svedka obžaloby pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) priviezli z belehradského väzenia, poprel všetky obvinenia voči Miloševičovi. Podľa neho armáda a polícia v Kosove počas konfliktu z rokov 1998-99 nepáchala vojnové zločiny, neexistoval žiaden plán na masívne vypudenie Albáncov z provincie a nikdy neexistovala operácia zameraná na skrytie tiel obetí. Markovič dodal, že nevedel nič o mraziarenskom aute s telami 86 kosovských Albáncov, ktorý sa v apríli 1999 objavil v Dunaji, stovky kilometrov od provincie.
Markovič, Miloševičom predstavený ako "najlepšie informovaný funkcionár v štáte", pred tribunálom vyhlásil, že nikdy nepočul "najmenšiu zmienku", ktorá by podporovala tvrdenia o existencii plánu "spálenej zeme" - tiež zvaného ako "plán podkova" - t.j. plán vypudzovania kosovských Albáncov z provincie srbskými silami. "Naším poslaním bolo chrániť všetkých civilistov, Srbov aj Albáncov," povedal Markovič počas krížového výsluchu, ktorý skôr pripomínal priateľskú debatu.
"Nehovoril som stále, že vojnový zajatec je podľa srbskej tradície nedotknuteľnou osobou a že každý zločin proti neozbrojenému človeku treba potrestať?" spýtal sa Miloševič, ktorý svedkovi tykal a oslovoval ho familiárne "Radomir". "Nepovedali ste to raz. Povedali ste to pri mnohých príležitostiach," znela Markovičova odpoveď.
Podľa Markoviča v Kosove prebiehala "čistiaca" operácia, tá však bola plne v súlade so zákonmi a týkala sa odstraňovania mín, výbušnín, chemických produktov a tiel z miest operácií a mŕtveho dobytka. "Nikto nikdy nepovedal, že sa majú kryť zločiny," povedal Markovič. "Proti členom polície bolo vznesených viac ako 200 trestných obvinení a myslím, že v prípade armády išlo o podobné číslo," povedal Markovič, v minulosti jeden z najbližších spolupracovníkov Miloševiča.
Markovič pôsobil na čele RDB od jesene 1998 do januára 2001, keď ho po páde Miloševičovho režimu z funkcie odvolali a krátko nato zatkli. Bývalý šéf tajnej služby je doteraz najvyššie postaveným "insiderom", ktorý v procese s exprezidentom pred ICTY predstúpil. Jeho výpoveď potvrdzuje ťažkosti žaloby s týmto druhom svedkov. Májová výpoveď prvého "insidera" Ratomira Taniča bola síce namierená proti obvinenému, svedok sa však ukázal byť veľmi nedôveryhodným.
Markovič zdôraznil, je príkazy dostával výhradne od vtedajšieho ministra vnútra Srbska Vlajka Stojiljkoviča (v apríli tohto roku spáchal samovraždu) a Miloševič v čase jeho pôsobenia na čele RDB nemal nad tajnou službou priamu kontrolu.
Predstaviteľ organizácie na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW) Richard Dicker vyhlásil, že nepovažuje Markovičove vyjadrenia za veľmi vierohodné. "Ak ich však porotcovia budú považovať za vierohodné, bude to ťažký úder pre žalobu," povedal Dicker na margo procesu.
"Lepšieho svedka obhajoby sme si nemohli vysnívať," povedal s úsmevom Miloševičov právny poradca Zdenko Tomanovič v súvislosti s Markovičovou výpoveďou.
Markovič svoje svedectvo začal v stredu. Napriek tomu, že väčšinou obžalovaného podporoval, jeho štvrtková výpoveď môže Miloševičovi podľa pozorovateľov priťažiť. Markovič totiž vyhlásil, že exprezident bol srbským ministerstvom vnútra a bezpečnostnými službami plne informovaný o ich aktivitách v Kosove. Pre úspech žaloby totiž stačí dokázať, že Miloševič vedel o páchaných zločinoch a nepodnikol nič, aby im zabránil alebo potrestal páchateľov.
Po dnešnom pojednávaní ICTY svoje aktivity na mesiac zastavil kvôli letnej prestávke. Miloševičov proces, ktorý sa začal 12. februára prerokúvaním kosovskej žaloby, má pokračovať 26. augusta.
Ďalším kľúčovým svedkom po letných prázdninách má byť Miloševičov predchodca na poste zväzového prezidenta Zoran Lilič.
Do 13. septembra má žaloba ukončiť predkladanie dôkazov a predvolávanie svedkov ku kosovskej žalobe. Po dvojtýždňovej prestávke má proces pokračovať prerokúvaním bosnianskej a chorvátskej žaloby. Prestávka má Miloševičovi umožniť prípravu na ďalšie pojednávanie. Exprezident ICTY neuznáva a preto odmieta vymenovať svojho obhajcu.
