Robert Lamoureux (4. 1. 1920 - 29. 10. 2011) mal presne tvár, ktorá sa hodila na zlodeja-džentlmena a zvodcu Arséna Lupina v snímkach Dobrodružstvá Arséna Lupina (1957) a S podpisom Arséne Lupin (1958). Bolo v nej trocha grázlovstva, ale vyvolávala aj sympatie. Muž, ktorý takmer polstročia patril k hviezdam francúzskej filmovej aj divadelnej komédie, zomrel potom, čo nakrátko upadol do kómy. Mal 91 rokov.
Chlapec s ostrým jazykom z chudobnej parížskej rodiny, ktorý skončil školu, keď mal 14 rokov, si v ťažkých predvojnových a vojnových rokoch privyrábal, ako sa dalo. Nikdy však neprestal snívať o javisku. V roku 1949 mu majiteľ jednej parížskej taverny dovolil vystupovať s komediálnym monológom, ktorý si sám napísal. Lamoureux sa celý život hrdil tým, že bol nielen interpretom, ale aj autorom a neskôr aj režisérom. Jeho vystúpenie malo v Paríži, ktorý sa pomaly začal vracať do života, obrovský úspech.
Lamoureux sa etabloval v kamennom divadle, v 60. rokoch sa naňho stáli rady. Hral aj písal. Vyslúžil si tri Moliérove ceny za svoje komédie, ktoré sa hrajú s vysokou návštevnosťou aj dnes. Stále však sníval o filme. V 70. rokoch zabodoval aj tam. Séria komédií o siedmej rote - skupine francúzskych vojakov počas druhej svetovej vojny, mala fenomenálny úspech. Nebolo to žiadne veľké umenie, ale pre herecké výkony vtedajších hviezd diváci tieto filmy milujú dodnes. Lamoureux bol aj režisérom celej série.
V divadle pracoval až do roku 2000. Tiež nahrával svoje monológy pre rozhlas aj na CD. Posledné roky sa však veľký sveták a Parížan do špiku kosti uchýlil do svojho súkromia a písal poéziu. Bol dvakrát ženatý, mal štyri deti. Čitatelia denníka Le Figaro v kondolenčnej listine o ňom písali, že Francúzom po vojne vrátil nádej, humor a bezstarostnosť. Tak si ho Francúzsko bude pamätať.
FOTO - www.incine.fr
