Moskva 26. júla (TASR) Spisový materiál ruskej generálnej prokuratúry o havárii ruskej jadrovej ponorky Kursk má 133 zväzkov, z toho 38 predstavuje štátne tajomstvo. Podľa generálneho prokurátora Vladimira Ustinova, do vyšetrovania bolo zapojených asi 1500 vedcov a expertov, uskutočnilo sa viac ako tisíc testov a 211 súdnych expertíz a posudkov.
Vyšetrovanie havárie 150 metrov dlhej ponorky Kursk z 12. augusta 2000 bolo najpodrobnejším vyšetrovaním technickej havárie v ruskej histórii. Vyšetrovateľom sa podarilo zistiť nie predpokladanú, ale skutočnú príčinu výbuchu cvičného torpéda typu 65-76A. Napomohlo tomu tak vyzdvihnutie celej ponorky, ako aj nájdenie desiatok úlomkov osudného torpéda a zariadenia na vystreľovanie torpéd na morskom dne.
Osobitní vyšetrovatelia ruskej generálnej prokuratúry preverovali až 18 pracovných verzií nehody ponorky. Okrem troch základných porucha torpéda, výbuch vodnej míny z 2. svetovej vojny a zrážka s inou ponorkou alebo loďou preverovali aj verzie o zásahu ponorky iným torpédom alebo raketou, či možnosť teroristického útoku a sabotáže.
Podľa Ustinova, vyšetrovanie nezistilo žiadnu mieru zavinenia ani u členov posádky, ani zo strany veliteľov. Odvolaný veliteľ Severnej flotily Viačeslav Popov a náčelník štábu Severnej flotily Michail Mocak sa dopustili rôznych pochybení, ale za výbuch torpéda a smrť posádky nenesú žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť. Rovnako sa nezistila žiadna miera zavinenia havárie zo strany konštruktérov a výrobcov torpéda.
Ruský generálny prokurátor ešte v priebehu vyšetrovania informoval o celom rade zistených hrubých nedostatkov. Napríklad, na ponorke nefungoval núdzový rádiomaják. Vyšetrovatelia zistili nielen to, že zariadenie nebolo prepnuté do pohotovostného režimu pri odchode ponorky zo základne, ale i chybu z výroby, kde zabudli vymontovať jednu svorku a anténa majáku sa vôbec nemohla roztvoriť.
V čase nehody tvorili výzbroj ponorky torpéda vodné míny a 24 balistických rakiet P-700 Granit s doletom vyše 550 kilometrov. Každá z balistických rakiet vážila takmer sedem ton a niesla 1000 kilogramov konvenčnej nálože. Niektoré raketové šachty v strednej časti ponorky boli poškodené tlakovou vlnou, rakety ale neexplodovali.
Tlaková vlna roztrhala prednú časť dvojplášťového trupu ponorky, zničila predné sekcie a zastavila sa až v zadnej časti ponorky v oblasti reaktorov. Tie sa automaticky zastavili a proti opätovnému spusteniu ich neskôr zvyšok posádky zaistil aj mechanicky. Časť zo 118 členov posádky oba výbuchy prežila a presunula sa do kormy, poškodenú ponorku ale opustiť nedokázali a pomoc prišla po niekoľkých dňoch už príliš neskoro.
Kauza ponorky Kursk odhalila verejnosti pomery v ruskej armáde a usvedčila vysokých armádnych veliteľov i niektorých politikov z klamstva. Najvyššie ruské miesta vážnosť nehody v Barentsovom mori priznali až po niekoľkých dňoch zatĺkania a zverejňovania zavádzajúcich informácií o kontakte s posádkou ponorky. V skutočnosti námorníctvo sprvu ani nepoznalo presné súradnice ponorky. O pomoc zo zahraničia ruské úrady požiadali až po tom, ako boli pod tlakom rodinných príslušníkov posádky a verejnosti nútené priznať, že ruská flotila ponoriek vybavená aj medzikontinentálnymi raketami s jadrovými hlavicami už roky nedisponuje potrebnou záchranárskou technikou.
Z klamstva usvedčili ruskú generalitu až poznámky, ktoré pred smrťou napísal Dmitrij Kolesnikov. Telo dôstojníka a ďalších 11 námorníkov sa podarilo vyslobodiť z vraku ponorky na jeseň roku 2000. Zo záznamov vyplynulo, že časť posádky v poslednej deviatej sekcii čakala na pomoc takmer tri dni.
Bývalé sovietske námorníctvo malo ešte na začiatku 90. rokov dve záchranné plavidlá vybavené špeciálnymi tlakovými zvonmi, ponorkami, ďalšími technickými prostriedkami a potápačmi s výcvikom na ponory do veľkých hĺbok. Po rozpade Sovietskeho zväzu však ruské námorníctvo tieto lode nedokázalo udržať v prevádzkyschopnom stave.
Z bývalej obrovskej flotily sovietskych jadrových ponoriek, v 80. rokoch išlo o viac ako 200 ponoriek, niekoľko plavidiel havarovalo a väčšina bola vyradená a ponechaná svojmu osudu. Podľa oficiálnych údajov ruského ministerstva pre atómovú energetiku sa v Rusku na zozname vyradených a doposiaľ nezošrotovaných plavidiel nachádza 183 atómových ponoriek, väčšinou v Murmanskej a Archangeľskej oblasti. Až z 80 percent vyradených ponoriek doteraz nebolo odstránené vypotrebované jadrové palivo a rádioaktívna voda z chladiacich okruhov.
Projekt likvidácie starých ponoriek rátal s ich zošrotovaním do roku 2007, ale pre nedostatok prostriedkov a chýbajúce kapacity na uskladnenie rádioaktívnych materiálov a starých reaktorov bolo od roku 1999 zošrotovaných len 40 ponoriek.
Do sklzu sa dostala aj likvidácia ponorky Kursk, a to aj napriek pozornosti, ktorú ponorke venujú ruské a zahraničné médiá. Na Koľskom polostrove vrak ponorky už pred mesiacmi presunuli z Rosľakova do špecializovaného závodu Nerpa v Snežnogorsku. Tam však práce nepokračovali, nakoľko podnik nezískal od štátu žiadne zo sľúbených prostriedkov. Doteraz boli z ponorky demontované všetky poškodené balistické rakety, niektoré spolu s celými šachtami. Likvidácia ponorky bude len polovičatá plavidlu odrežú zvyšok provy a kormu, a z dvoch reaktorov vymontujú jadrové palivo. Strednú časť ponorky spolu s reaktormi zakonzervujú a na "cintoríne" vyslúžilých ponoriek spustia na vodu. Likvidácia ponorky má prebehnúť do konca októbra.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) žab
