Žiadna havária v ruskej armáde sa nevyšetrovala tak detailne ako Kursk

Moskva 26. júla (TASR) Spisový materiál ruskej generálnej prokuratúry o havárii ruskej jadrovej ponorky Kursk má 133 zväzkov, z toho 38 predstavuje ...

Moskva 26. júla (TASR) Spisový materiál ruskej generálnej prokuratúry o havárii ruskej jadrovej ponorky Kursk má 133 zväzkov, z toho 38 predstavuje štátne tajomstvo. Podľa generálneho prokurátora Vladimira Ustinova, do vyšetrovania bolo zapojených asi 1500 vedcov a expertov, uskutočnilo sa viac ako tisíc testov a 211 súdnych expertíz a posudkov.

Vyšetrovanie havárie 150 metrov dlhej ponorky Kursk z 12. augusta 2000 bolo najpodrobnejším vyšetrovaním technickej havárie v ruskej histórii. Vyšetrovateľom sa podarilo zistiť nie predpokladanú, ale skutočnú príčinu výbuchu cvičného torpéda typu 65-76A. Napomohlo tomu tak vyzdvihnutie celej ponorky, ako aj nájdenie desiatok úlomkov osudného torpéda a zariadenia na vystreľovanie torpéd na morskom dne.

Osobitní vyšetrovatelia ruskej generálnej prokuratúry preverovali až 18 pracovných verzií nehody ponorky. Okrem troch základných porucha torpéda, výbuch vodnej míny z 2. svetovej vojny a zrážka s inou ponorkou alebo loďou preverovali aj verzie o zásahu ponorky iným torpédom alebo raketou, či možnosť teroristického útoku a sabotáže.

Podľa Ustinova, vyšetrovanie nezistilo žiadnu mieru zavinenia ani u členov posádky, ani zo strany veliteľov. Odvolaný veliteľ Severnej flotily Viačeslav Popov a náčelník štábu Severnej flotily Michail Mocak sa dopustili rôznych pochybení, ale za výbuch torpéda a smrť posádky nenesú žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť. Rovnako sa nezistila žiadna miera zavinenia havárie zo strany konštruktérov a výrobcov torpéda.

Ruský generálny prokurátor ešte v priebehu vyšetrovania informoval o celom rade zistených hrubých nedostatkov. Napríklad, na ponorke nefungoval núdzový rádiomaják. Vyšetrovatelia zistili nielen to, že zariadenie nebolo prepnuté do pohotovostného režimu pri odchode ponorky zo základne, ale i chybu z výroby, kde zabudli vymontovať jednu svorku a anténa majáku sa vôbec nemohla roztvoriť.

V čase nehody tvorili výzbroj ponorky torpéda vodné míny a 24 balistických rakiet P-700 Granit s doletom vyše 550 kilometrov. Každá z balistických rakiet vážila takmer sedem ton a niesla 1000 kilogramov konvenčnej nálože. Niektoré raketové šachty v strednej časti ponorky boli poškodené tlakovou vlnou, rakety ale neexplodovali.

Tlaková vlna roztrhala prednú časť dvojplášťového trupu ponorky, zničila predné sekcie a zastavila sa až v zadnej časti ponorky v oblasti reaktorov. Tie sa automaticky zastavili a proti opätovnému spusteniu ich neskôr zvyšok posádky zaistil aj mechanicky. Časť zo 118 členov posádky oba výbuchy prežila a presunula sa do kormy, poškodenú ponorku ale opustiť nedokázali a pomoc prišla po niekoľkých dňoch už príliš neskoro.

Kauza ponorky Kursk odhalila verejnosti pomery v ruskej armáde a usvedčila vysokých armádnych veliteľov i niektorých politikov z klamstva. Najvyššie ruské miesta vážnosť nehody v Barentsovom mori priznali až po niekoľkých dňoch zatĺkania a zverejňovania zavádzajúcich informácií o kontakte s posádkou ponorky. V skutočnosti námorníctvo sprvu ani nepoznalo presné súradnice ponorky. O pomoc zo zahraničia ruské úrady požiadali až po tom, ako boli pod tlakom rodinných príslušníkov posádky a verejnosti nútené priznať, že ruská flotila ponoriek vybavená aj medzikontinentálnymi raketami s jadrovými hlavicami už roky nedisponuje potrebnou záchranárskou technikou.

Z klamstva usvedčili ruskú generalitu až poznámky, ktoré pred smrťou napísal Dmitrij Kolesnikov. Telo dôstojníka a ďalších 11 námorníkov sa podarilo vyslobodiť z vraku ponorky na jeseň roku 2000. Zo záznamov vyplynulo, že časť posádky v poslednej deviatej sekcii čakala na pomoc takmer tri dni.

Bývalé sovietske námorníctvo malo ešte na začiatku 90. rokov dve záchranné plavidlá vybavené špeciálnymi tlakovými zvonmi, ponorkami, ďalšími technickými prostriedkami a potápačmi s výcvikom na ponory do veľkých hĺbok. Po rozpade Sovietskeho zväzu však ruské námorníctvo tieto lode nedokázalo udržať v prevádzkyschopnom stave.

Z bývalej obrovskej flotily sovietskych jadrových ponoriek, v 80. rokoch išlo o viac ako 200 ponoriek, niekoľko plavidiel havarovalo a väčšina bola vyradená a ponechaná svojmu osudu. Podľa oficiálnych údajov ruského ministerstva pre atómovú energetiku sa v Rusku na zozname vyradených a doposiaľ nezošrotovaných plavidiel nachádza 183 atómových ponoriek, väčšinou v Murmanskej a Archangeľskej oblasti. Až z 80 percent vyradených ponoriek doteraz nebolo odstránené vypotrebované jadrové palivo a rádioaktívna voda z chladiacich okruhov.

Projekt likvidácie starých ponoriek rátal s ich zošrotovaním do roku 2007, ale pre nedostatok prostriedkov a chýbajúce kapacity na uskladnenie rádioaktívnych materiálov a starých reaktorov bolo od roku 1999 zošrotovaných len 40 ponoriek.

Do sklzu sa dostala aj likvidácia ponorky Kursk, a to aj napriek pozornosti, ktorú ponorke venujú ruské a zahraničné médiá. Na Koľskom polostrove vrak ponorky už pred mesiacmi presunuli z Rosľakova do špecializovaného závodu Nerpa v Snežnogorsku. Tam však práce nepokračovali, nakoľko podnik nezískal od štátu žiadne zo sľúbených prostriedkov. Doteraz boli z ponorky demontované všetky poškodené balistické rakety, niektoré spolu s celými šachtami. Likvidácia ponorky bude len polovičatá plavidlu odrežú zvyšok provy a kormu, a z dvoch reaktorov vymontujú jadrové palivo. Strednú časť ponorky spolu s reaktormi zakonzervujú a na "cintoríne" vyslúžilých ponoriek spustia na vodu. Likvidácia ponorky má prebehnúť do konca októbra.

(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) žab

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Projekt
  2. Malé knedličky, veľké dojmy
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  6. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  7. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  10. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 779
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 721
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 716
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 519
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 704
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 713
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 800
  8. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 3 282
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 159
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 945

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov, kriminality.

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

V niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne.

EKONOMIKA

Polícia obvinila úradníka, pýtal si úplatky za dotácie

Zamestnanec Pôdohospodárskej platobnej agentúry si opakovane pýtal úplatky.

Neprehliadnite tiež

Le Penová neprišla na výsluch, do volieb chce ignorovať všetky predvolania

Polícia Le Penovú predvolala na výsluch v súvislosti s podozrivým zamestnávaním poslaneckých asistentov.

Iracké sily vstúpili do prvej štvrte v západnej časti Mósulu

Armáda získala tiež kontrolu nad medzinárodným letiskom a vojenskou základňou na južnom predmestí Mósulu.

V Česku odsúdili muža, ktorý sa chcel pridať k Islamskému štátu

Jan Silovský sa chcel pridať k islamistom v Sýrii, český súd ho poslal na tri roky a tri mesiace do väzenia.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop