TOKIO, BRATISLAVA. Ruka s pohárom čistej vody sa viditeľne triasla. Nervózny hovorca japonskej vlády Jasuhiro Sonoda však v utorok nakoniec pohár zodvihol a dvakrát sa z neho napil.
Voda pochádzala z jadrovej elektrárne Fukušima a gesto malo novinárom ukázať, že vláda si v boji s radiáciou verí. Tá unikla zo zariadenia po tom, ako v marci oblasť zasiahlo silné zemetrasenie a následná vlna cunami.
Zničila chladenie reaktorov, ich jadrá sa pravdepodobne roztavili a napriek snahe technikov a požiarnikov do okolia uniklo množstvo radiácie. Podľa vedcov dokonca podstatne viac, než obyvateľom tvrdila japonská vláda.
Uniká xenón
Minulý mesiac Sonoda rozprával o postupe vlády a energetickej spoločnosti TEPCO v boji so zničeným nukleárnym zariadením. Jeden zo žurnalistov ho vtedy vyzval, aby to dokázal.
„Ak je toto najlepší spôsob ukázať, že voda je bezpečná, rád sa z nej pred vami napijem,“ povedal podľa denníka Guardian hovorca. Napokon tak urobil, aj keď tekutina pochádzala z menej postihnutých reaktorov päť a šesť a pôvodne nebola určená na pitie. Japonská vláda ňou chce polievať stromy a cesty, aby tak znížila prašnosť a zabránila požiarom.
Situácia v samotnej Fukušime pritom stále nie je dobrá. Z elektrárne začal unikať rádioaktívny xenón, čo naznačuje, že v druhom reaktore sa znovu naštartovali jadrové reakcie. TEPCO si pritom myslelo, že druhý z reaktorov elektrárne má pod kontrolou.
Včera tak musela spoločnosť do zariadenia vstrekovať kyselinu bóritú, ktorá sa používa na regulovanie štiepnej reakcie.
Spoločnosť TEPCO poprela, že by v elektrárni dochádzalo k problematickým jadrovým reakciám. Informovala, že rádioaktívny plyn pochádza zo spontánneho štiepenia, ktoré sa vyskytuje v ktoromkoľvek odstavenom reaktore.
Samotný izotop xenónu pre človeka veľmi nebezpečný nie je, na rozdiel od rádioaktívneho jódu či cézia.
Tokio malo šťastie
Správa o úniku xenónu z elektrárne pritom prichádza len pár dní po tvrdeniach, že z elektrárne uniklo podstatne viac radiácie, ako hovorili japonské úrady.
Podľa novej štúdie pre odborný magazín Atmospheric Chemistry and Physics vedci zistili, že za rozsiahlym zamorením sú aj nádrže, do ktorých technici uskladnili rádioaktívnu vodu po provizórnom chladení reaktorov Fukušimy.
„Pozreli sa na to globálne a spracovali všetky dostupné údaje,“ hovorí pre magazín Nature Lars-Erik De Geer, ktorý sa zaoberá modelovaním atmosféry.
Vedci teraz použili nielen dáta z japonských meraní, ale napríklad aj údaje z celosvetovej siete monitorujúcej používanie jadrových zbraní. Výpočty ukázali, že cézia malo uniknúť dokonca dvakrát väčšie množstvo, ako tvrdili úrady. Xenónu zrejme viac ako v prípade ukrajinskej jadrovej elektrárne Černobyľ.
Veľké šťastie pritom malo japonské hlavné mesto Tokio. Keď sa pár dní po nešťastí otočil vietor a rádioaktívny oblak zavial nad husto obývané územie, našťastie, nepršalo.
„Mohlo to byť všetko oveľa horšie,“ hovorí pre odborný magazín Andreas Stohl, ktorý nový výskum viedol.
