Jerzy Bielecki (28. 3. 1921 - 20. 10. 2011 ) sa osudovo zamiloval v Osvienčime. A zamiloval sa do židovky, čo bol v tých časoch pre poľského katolíka takmer rozsudok smrti. Jerzy Bielecki, ktorý zomrel vo veku 90 rokov v Novom Targu, však dokázal zvrátiť osud.
Do Cyly Cybulskej sa zahľadel v jeseni 1943, keď spolu pracovali v osvienčimskej dielni. Ju väznili pre pôvod, jeho pre spoluprácu s poľským odbojom. Cyla bola jedinou z rodiny, čo dokázal prežiť v koncentráku. To ale nemuselo dlho platiť. Vtedy 23-ročný Bielecki sa v júli 1944 s pomocou spoluväzňov dostal k uniforme SS aj k priepustke. Zobral Cylu so sebou s tým, že ju berie na "výsluch" mimo koncentračného tábora. Pretože vyzeral ako Nemec a celkom dobre ovládal nemčinu, podarilo sa mu Cylu prepašovať von. Niekoľko dní sa skrývali v poliach, presúvali sa len v noci. Keď Cyle našiel poľskú rodinu, ktorá ju bola ochotná prichýliť, rozdelili sa. Na 39 rokov.
V povojnovom chaose sa nenašli. Ona si myslela, že zahynul v odboji. On, že ju dostali Nemci. Cyla sa vydala za muža zo svojej komunity a emigrovala do Spojených štátov. Jerzy si tiež založil rodinu.
V roku 1982 sa vtedy už ovdovená Cyla rozprávala so svojou poľskou upratovačkou o Jerzym. Udivená žena jej povedala, že podobný príbeh videla v poľskej televízii. Spolu vyhľadali Jerzyho a Cyla ho prišla navštíviť do Poľska. Do jej smrti pred deviatimi rokmi sa stretli asi 15-krát a poznajú sa aj ich deti.
Bielecki dostal v roku 1985 izraelský titul Spravodlivý medzi národmi pre ľudí, ktorí zachraňovali židov. Ako mnohí z rovnako ocenených, nikdy sa nepovažoval za hrdinu. Hovoril len, že bol veľmi zamilovaný. Po vojne podľa vlastných slov za Cylou plakával. Hoci sa im nepodarilo byť spolu, nezachoval by sa v roku 1944 inak.
Bielecki sa po vojne živil ako riaditeľ učilišťa. Po veľkom hrdinstve žil úplne pokojný život. Tak aj zomrel. Ticho, v spánku.
