Počet časových pásiem bol pre Rusov vždy dôkazom veľkosti a dôležitosti ich krajiny. Do istej miery mali pravdu – jedenásť ich nemá nikto. A v každom pásme iný čas. Aj ten sa navyše menil zo zimného na letný a späť. Pekný zmätok. V tomto roku nastal v takej miere naposledy.
Na jar tohto roku zrušil ruský prezident Dmitrij Medvedev prechod na zimný čas. Zlé jazyky tvrdia, že to je jediný hmatateľný výsledok jeho prezidentského snaženia za celý čas vlády.
Kým všetky ostatné sľuby – zlikvidovať korupciu, zreformovať armádu či modernizovať priemysel – zostali len vo forme vízie, zúženie počtu časových pásiem a zrušenie prechodu na zimný čas je realitou. Časti ruských obyvateľov sa to však nepáči. Prečo? Hlavne pre kravy.
Spokojné dojičky
Fakty
Ako Rusko manipuluje s časom
Po prvý raz sa hýbalo ručičkami dopredu v roku 1917 v júli, potom znovu späť hneď 22. decembra toho istého roku po boľševickej revolúcii. V roku 1930 sa celý ZSSR posunul o hodinu dopredu pre šetrenie elektrinou. Ľudia žili podľa tzv. „dekrétneho času“ až do roku 1981. Vtedy sa začali sezónne prechody na čas letný a zimný a okrem toho sa ešte všetky sovietske časomiery posunuli o hodinu dopredu. Späť sa vrátili o desať rokov neskôr, ale zimný a letný čas boli zachované, len sa uskutočňovali o mesiac skôr než v Európe. Zladiť posuny sa podarilo až v roku 1997. V tomto roku sa Rusko opäť rozhodlo žiť si podľa svojho špecifického času.
Medvedev vysvetlil svoje rozhodnutie jednoducho: nechce, aby boli jeho ľudia zbytočne stresovaní. Viacerí lekári mu vraj potvrdili, že pretáčanie ručičiek každých šesť mesiacov je pre organizmus obrovskou záťažou.
„Narušuje to ľudské biorytmy,“ argumentoval Medvedev. „A to už nehovorím o nešťastných kravách a ďalších zvieratách, ktoré nechápu zmeny času a nevedia, prečo sa k nim dojičky hrnú inokedy než obvykle,“ tvrdil prezident.
Je nutné podotknúť, že ruské dojičky mu dali za pravdu a spomenuli si, že keď sa v ZSSR prechod na zimné a letné časy zavádzal, jediný, kto nahlas protestoval, boli ošetrovateľky kráv v Omsku a Novosibirsku.
Zufalí biznismeni
Dojičky sú teraz síce nadšené, biznismeni napojení na Európu však hundrú. Časť roku bude teraz časový rozdiel medzi Ruskom a Európskou úniou väčší než dosiaľ.
S najvýznamnejším európskym partnerom Nemeckom bude od pondelka až do jari predstavovať celé tri hodiny. Navyše podnikateľ z východoruského Vladivostoku sa behom pracovného dňa vlastne so svojím nemeckým kolegom nedokáže skontaktovať.
Samozrejme, existuje od času nezávislý internet, ale z praxe je známe: čím väčšie prekážky vrátane rozdielneho času, tým menšie obchodné úspechy. A tak predovšetkým východ Ruska primkol k Číne.
Okrem iného Čína poslúžila Medvedevovi ako vzor – príkazom vládnej komunistickej strany sa riadi celá obrovská krajina i s Hongkongom a Macaom podľa jedných hodín. Pritom geograficky sa rozkladá v piatich časových pásmach. Vedenie však rozhodlo, že pre všetkých je lepšie žiť v jedinom, pekinskom časovom článku.
Východ sa priblížil k Moskve
Medvedev na jar zrušil i dve časové pásma. Rusko ich má teraz len deväť: kaliningradské, moskovské, petrohradské, omské, krasnodarské, irkutské, jakutské, vladivostocké a magadanské. Kamčatské a samarské už nie sú. K tomuto kroku ho už neviedli obavy o kravy, ale o vlastnú schopnosť viesť krajinu, kde jedna časť spí vtedy, keď druhá pracuje.
Sťažovali sa i podnikatelia. Pracovný deň na ruskom Ďalekom východe sa totiž končí vo chvíli, keď moskovskí činorodí ľudia vstávajú do zamestnania. Nič sa nedá zariadiť telefónom, akékoľvek dohovory trvajú nesmierne dlho.
Mamičky a školopovinné deti s likvidáciou časových pásiem nesúhlasia. Zatiaľ čo Moskva si ponechá komfortné rozdelenie dňa na tmavú nočnú polovicu a svetlú dennú, obyvatelia východu budú oveľa väčšiu časť života tráviť v šere a úplnej tme. Navyše sa obávajú, že podľa vzoru Číny sa počet časových pásiem bude ďalej znižovať a vo Vladivostoku sa zotmie už popoludní.
Navonok je to dokonalá súhra
I keď sa Kremeľ snažil vzbudiť zdanie, že časové rošády sú iniciatívami zdola, ukázalo sa, že opak je pravdou. Na Kamčatke, Čukotke, Sachaline či v Magadane nechceli prísť o svoje časové pásmo a priblížiť sa tak Moskve za cenu, že miestne deti budú hľadať na pieskoviskách lopatku s baterkou.
Zato úradníci si budú môcť dlhšie podebatovať po telefóne, lebo napríklad medzi Vladivostokom a Moskvou už bude rozdiel len šesť hodín namiesto doterajších sedem.
Navonok však musí všetko vyzerať ako dokonalá súhra oblastí a centra. Poslanci regionálnych parlamentov museli presadiť ideu Kremľa stoj čo stoj. A tak napríklad poslanec za vládnu stranu premiéra Vladimira Putina Jednotné Rusko, lekár Anatolij Beljajev na zasadaní dumy v Prímorskom kraji vyhlásil, že zmenšenie časových rozdielov medzi jednotlivými oblasťami Ruska zníži riziko onkologických ochorení až o desať percent.
Sociológovia nakoniec vysvetlili: zatiaľ čo časové pásma by si väčšina obyvateľov radšej uchovala, zimný čas väčšina Rusov oželie.
Vlaky nič nepochopili
Po prvý raz v histórii nastane zaujímavý jav. Medzi Ukrajinou, ktorá ctí zimný čas, a západným Ruskom, ktoré ho zrušilo, bude rozdiel dve hodiny.
Najväčšiu hlavu z toho majú železničiari – sedia nad cestovnými poriadkami a vopred varujú cestujúcich: vlaky idúce z Ukrajiny do Ruska budú od 30. októbra do 3. decembra, než sa v tom všetkom vyznáme, najskôr oneskorené o jednu hodinu. Alebo že by prišli do cieľa o hodinu skôr?
Rusko okrem vlakov trápi oveľa viac problémov spojených so zrušením prechodu na zimný čas. Akékoľvek počítačové systémy sú napríklad nastavené tak, aby sa samy posunuli.
Týka sa to i elektromerov regulujúcich odber denného a lacnejšieho nočného prúdu. Budú preprogramované postupne, až do konca roku 2012. Celý rok teda bude niekde elektrina prúdiť podľa iného času, než budú žiť ich spotrebitelia.
Drobné úpravy si vyžiada režim na severných hraniciach s Nórskom. Rusi budú otvárať o desiatej svojho času, čo bude pre ich susedov ráno o siedmej. Zatvoria až o polnoci, aby sa vyrovnal trojhodinový rozdiel.
Zato prezidentské obdobie Dmitrija Medvedeva bude vďaka časovým rošádam o hodinu dlhšie.
Svet možno zruší priestupné sekundy
Priemerne každých 18 mesiacov sa musí pridávať či uberať k občianskemu času jedna priestupná sekunda, aby sa bežne používaný čas priveľmi nezačal odchyľovať od slnečného. Tento systém sa môže čoskoro zmeniť, lebo spôsobuje problémy v softvéroch.
Základom občianskeho času je UTC (koordinovaný svetový čas), ktorého tempo udávajú atómové hodiny. Ten je na rozdiel od GMT nezávislý od rotácií Zeme. V rozmedzí ±0,9 sekundy od slnečného času sa udržuje pomocou jednosekundových opráv buď 30. júna, alebo 31. decembra o polnoci. Zvyčajne treba jednu sekundu pridať, nie ubrať, a to v priemere raz za 18 mesiacov, niekedy je však interval dlhší, aj sedem rokov.
Na Rádiokomunikačnom zhromaždení v januári 2012 však môže dôjsť k zásadnej zmene, lebo sa bude hlasovať o zrušení priestupných sekúnd, čím by UTC začal plynúť rovnomerne bez ohľadu na spomaľovanie Zeme.
Má ísť o prvý pokus v dejinách odpojiť občiansky čas od prírodných cyklov, z ktorých sa v minulosti vychádzalo. Pavol Gábor z Vatikánskeho observatória hovorí, že ak rozdiel môže za sto rokov tvoriť už niekoľko minút, je podľa neho vysoko pravdepodobné, že naši vnuci či pravnuci budú chcieť občianskemu času navrátiť jeho spojitosť s rotáciou Zeme, lebo im bude jasné, že odchýlku nemožno nechať rásť neobmedzene. „Spätný návrat bude veľmi drahý – práve pre zotrvačnosť softvérov,“ dodáva Gábor.
Tento problém sa podobá trochu povestnému Y2K, komplikácií sa technici báli napríklad v decembri 2005. Hoci k Armagedonu nedošlo, veľa softvérov potrebovalo znova nastaviť, dokonca ani HBG časový signál pre Swiss time sa sám správne nepreinštaloval.
K ďalšiemu skoku došlo v roku 2008, keď opäť nastali problémy podobného rozsahu.
Hrozbou je, že pri antikolíznom systéme lietadiel môže aj rozdiel jednej sekundy znamenať zrážku, podobne ani sekundové meškanie z radarového signálu nie je triviálnou záležitosťou. Výpadok prúdu nastal napríklad v továrni Toshiba na flash karty, kde sa až 20 percent výrobkov celej januárovej výroby muselo zničiť. K stratám dochádzalo aj u niektorých farmaceutických firiem, ktoré vyrobili škatuľky so zlým dátumovníkom.
Odporcovia doterajšieho systému tvrdia, že ani doplňovanie sekúnd nie je dlhodobým riešením, lebo v ďalšom storočí budeme už musieť dopĺňať pomaly každý rok jednu.
Zuzana Uličianska
Autor: Agentúra Epicentrum
