Izrael ostatné dni žije prepusteným vojakom Giladom Šalitom.
V novinách sú ešte stále na popredných miestach články o tom, čo jedol, ako sa bicykloval, ako si s otcom vyšiel na pláž v dlhých rukávoch, lebo slnečné svetlo mu po rokoch väzenia nerobí dobre, a kto všetko ho navštívil.
Gilad je všade
Mladý muž ešte okrem nepodareného rozhovoru s egyptskou televíziou s nikým z médií nehovoril, ale informácií je každý deň dosť. Aj klebiet o tom, že manželstvo jeho rodičov nevydržalo päťročné čakanie na syna.
Gilad Šalit je všade. Tak to napokon bolo do jeho oslobodenia. Analytici hovoria, že po jeho prípade by Izrael mal prehodnotiť stratégiu výmeny väzňov. Lebo obchod s Hamasom bol veľmi nevýhodný.
Hystériu zo Šalitovho návratu vystriedala hystéria tých, čo boli proti dohode s Hamasom. Skupina stredoškolákov, ktorí pôjdu čoskoro do armády, spisuje petíciu, v ktorej žiada štát, aby ich v prípade, že ich unesú ako Šalita, nevymieňali za teroristov.
Vyslúžili si za to bravó od pravicových a populistických strán. Čo im povedali doma ich rodičia, sa v novinách nepísalo.
Je jasné, že mladí muži sú momentálne pod emocionálnym tlakom. Áno, je hrozné, že Gilad Šalit vyzerá ako živá kostra, kým palestínski vrahovia si v izraelskom väzení urobili maturitu či dokonca doktorát.
Rambo skombinovaný s detinskosťou
Je tiež tragické, že zo Šalitovho návratu sa nemôžu tešiť rodiny obetí teroru a pocit, že ich štát zradil, je oprávnený.
Dávať si však ťažko splniteľné záväzky tiež nie je celkom v poriadku. Vlastenecké odhodlanie zmixované s Rambom je detinské.
Nepochybujem, že tí mladí ľudia to myslia dobre. Chýba im však odstup.
Možno by mali viac počúvať, čo hovoria Giladovi rodičia. Sú toho plné médiá a je to sila.
