Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
BRUSEL, BRATISLAVA. Mladý Tunisan Muhammád Buazízí sa nechcel stať hrdinom. Chcel len prácu a keď ju nedostal, aspoň možnosť predávať ovocie na ulici. Neuspel a zo zúfalstva sa upálil.
Jeho smrť z decembra minulého roka spustila arabskú jar. Jej protagonisti, posmrtne aj Buazízí, dostanú v decembri Sacharovovu cenu, ktorú každoročne udeľuje Európsky parlament ľuďom, ktorí bojujú za slobodu.
Tunisko má už za sebou prvé slobodné voľby. Tie sa chystajú aj vo vlasti ďalšej ocenenej Asmy Mahfúzovej. Stála pri zrode mládežníckeho hnutia, ktoré dostalo na námestie Tahrír v Káhire státisíce ľudí.
Štyri desaťročia za mrežami
Ďalším oceneným je 71-ročný Ahmad Sanúsí. Pre nesúhlas s režimom líbyjskeho diktátora Muammara Kaddáfího bol od roku 1970 vo väzení.
Aj ten sa teší z víťazstva nad tyranom, v prechodnej vláde má na starosti politických väzňov a ľudské práva.
Na úspech svojej revolúcie čakajú poslední dvaja ocenení, sýrska právnička Razan Zajtúneová a karikaturista Alí Farzat. Obaja sa postavili proti prezidentovi Bašarovi Asadovi.
Ďalšími kandidátmi na cenu boli uväznený vodca bieloruskej opozície Dmitrij Bondarenko, nominovaný európskymi konzervatívcami, a Mierová komunita San José de Apartadó z Kolumbie, ktorú navrhla spoločná platforma európskej ľavice a zelených.
Ocenili aj Dubčeka
Andrej Dmitrijevič Sacharov bol sovietsky jadrový fyzik a spolutvorca ruskej vodíkovej bomby, neskôr disident, bojovník za ľudské práva a laureát Nobelovej ceny za mier.
Cenu na jeho počesť udeľuje Európsky parlament od roku 1988. Každý rok ňou oceňuje jednotlivcov alebo organizácie, ktoré podporujú ľudské práva, slobodu a demokraciu.
V roku 1989 získal túto cenu Alexander Dubček.
