V Kremli to dnes vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin počas prijatia mladej ženy, ktorú na konci mája zranil granát pripevnený k antisemitskému transparentu.
"Ak pripustíme rozvoj bacilov šovinizmu národnostnej alebo náboženskej neznášanlivosti, tak zahubíme krajinu," zdôraznil Putin. Najvyšší predstaviteľ Ruska zranenej žene zároveň udelil medailu za odvahu.
K prvému prípadu tzv. plagátového terorizmu došlo v Rusku 27. mája. Na 32. kilometri výpadovky z Moskvy smerom na juh objavila Tatiana Sapunovová antisemitský transparent s nápisom Smrť židom.
Keď sa ho pokúsila vytrhnúť so zeme, došlo k explózii nastraženého granátu. Mladá žena vtedy utrpela viacero zranení horných a dolných končatín a vážne si poranila oko. Neskôr strávila niekoľko týždňov v nemocniciach v Moskve a v Izraeli, kde podstúpila operáciu oka.
"Ľudí, ktorí by konali rovnako ako ja, je väčšina. Je ich veľmi veľa. Ani som o tom nevedela, ale usudzujem tak podľa toho, koľko ľudí mi pomáhalo, lekárov i neznámych ľudí, ktorí mi prinášali kvety so slovami vďaky," povedala Tatiana Sapunovová v Putinovej pracovni.
O dva týždne neskôr, 12. júna, sa podobný antisemitský transparent objavil na 83. kilometri mestského okruhu Moskvy MKAD. K nápisu s textom Smrť židom bola pripevnená igelitová taška, v ktorej sa nachádzala imitácia výbušniny s časovým mechanizmom a drôtmi. Polícia zneškodnila podozrivý predmet pomocou vodného dela.
Nová forma extrémizmu vyvolala v Rusku polemiku o otázkach náboženskej a etnickej znášanlivosti. Objavili sa dokonca hlasy, že ruská polícia extrémizmus nielen toleruje, ale ticho ho aj podporuje. Ruský židovský kongres a Židovská náboženská obec Moskvy sa tvrdo ohradili proti výrokom vysokého predstaviteľa moskovskej polície, že umiestnenie transparentu s nápisom Smrť židom nemuselo byť porušením zákona a podnecovaním neznášanlivosti.
"Je to sporná otázka, či umiestnenie takéhoto štítu je porušením zákona. Podľa môjho názoru, z formálneho hľadiska, heslo Smrť židom neznamená podnecovanie národnostnej neznášanlivosti. Za židov u nás označujú kde-koho," uviedol Nikolaj Vagin, náčelník jedného z teritoriálnych odborov moskovskej polície, v rozhovore pre istý ruský denník.
Podľa predstaviteľov židovskej komunity takéto výroky sú rovnako znepokojivé ako samotný skutok organizátorov teroristického útoku. "Pre fašistické organizácie podobné vyhlásenia znamenajú fakticky skrytú podporu a potvrdenie toho, že ich kroky zostanú aj naďalej nepotrestané," uviedli v spoločnom vyhlásení hlavný ruský rabín Adolf Šajevič, prezident židovského kongresu Jevgenij Satanovskij a predseda náboženskej obce v Moskve Gennadij Chazanov.
Prejavy rasovej a národnostnej neznášanlivosti majú v Moskve stúpajúcu tendenciu, ale polícia tento druh trestnej činnosti spravidla pripisuje na vrub futbalových fanúšikov bez rasového motívu. Terčom útokov sú najčastejšie občania inej farby pleti z Afriky, Ázie a Kaukazu.
Útoky ruských neonacistov sa však nevyhýbajú ani zahraničným diplomatom a príslušníkom ich rodín, pričom výnimkou nie sú ani diplomati zo západnej Európy. Diplomati svoje obavy o bezpečnosť a kritiku polície opakovane tlmočili ruskému ministerstvu zahraničných vecí.
Napríklad 20. júna nezamestnaný Moskovčan na ulici neďaleko veľvyslanectva Iránu zbil dvoch občanov tejto islamskej krajiny. Útočníka zatkli až tento týždeň. Posledný prípad sa stal v stredu 24. júla večer v moskovskom metre, kde neznámi útočníci zranili nožom novinára z africkej Guiney. Novinára hospitalizovali a po útočníkoch polícia vyhlásila pátranie.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
