LONDÝN. Svetová populácia dosiahne k 31. októbru tohto roku sedem miliárd ľudí. Vyplýva to zo správy, ktorú v zverejnil Populačný fond OSN (UNFPA), podľa ktorého každý rok pribudne na svete najmenej 80 miliónov ľudí.
V roku 2100 bude na Zemi žiť najmenej desať miliárd obyvateľov, tento počet však môže v prípade trochu vyššej pôrodnosti dosiahnuť až 15 miliárd.
Hlavným dôvodom prudkého nárastu obyvateľstva je "baby boom" v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Zvýšila sa tiež priemerná dĺžka života zo 48 rokov polovici v 20. storočia na dnešných asi 68 rokov. Detská úmrtnosť klesla o dve tretiny.
Populácia bohatších krajín klesá
Prosperita, lepšie vzdelávanie a prístup k antikoncepcii viedol postupne k populačnému poklesu v niektorých bohatších krajinách, čo môže v budúcnosti viesť k nedostatku pracovných síl a k ďalším problémom.
V zaostalejších krajinách populácia narastá rýchlejšie.
Za posledných 60 rokov klesla pôrodnosť vo svete z priemeru šiestich detí na jednu ženu na dnešných 2,5 dieťaťa na ženu. V rozvinutých ekonomikách však tento priemer dnes predstavuje 1,7 dieťaťa na ženu. Mladí ľudia do 25 rokov tvoria až 43 percent dnešnej populácie sveta.
"Nárast populácie je v mnohom úspechom ľudstva - žijeme dlhšie a zdravšie životy," povedal riaditeľa UNFPA Babatunde Osotimehin.
Zo záverov správy vyplýva, zvyšujúci sa počet mladých dospelých je šancou pre málo rozvinuté krajiny vymaniť sa z chudoby. Dôležité je však zabezpečiť pre nich pracovné miesta.
Nárast populácie prinesie so sebou environmentálne problémy, keďže bude narastať aj dopyt po potravinách, energiách, vode, príbytkoch a ďalších surovinách.
Nárast počtu obyvateľstva si podľa UNFPA bude vyžadovať zvýšenie boja proti chudobe a zintenzívnenie ochrany životného prostredia.
Prvá miliarda padla okolo roku 1800
Najviac narastá populácia v mestách, ktoré v niektorých prípadoch vytvárajú desaťmiliónové aglomerácie. Najväčšou je Tokio s 36,1 milióna obyvateľmi, nasleduje Naí Dillí s 22 miliónmi a Sao Paolo a Mumbaj s 20 miliónmi.
Pred 2000 rokmi žilo na Zemi asi 300 miliónov ľudí. Približne v roku 1800 tento počet dosiahol jednu miliardu.
Dve miliardy obyvateľov žilo na svete v roku 1927 a o 30 rokov neskôr to boli už tri miliardy. Počet obyvateľov dosiahol štyri miliardy v roku 1974, päť miliárd v roku 1987, šesť miliárd v 1999 a sedem v roku 2011.
Najviac ľudí žije v Ázii (4,2 miliardy). Afrika, ktorá má miliardu obyvateľov, má najväčší nárast obyvateľstva. V roku 2044 by mala mať už dve miliardy obyvateľov.
Najľudnatejšou krajinou je Čína s 1,35 miliardy obyvateľov. Nasleduje India, ktorá má 1,24 miliardy ľudí. Očakáva sa však, že India za 50 rokov predbehne Čínu.
Svetu chýbajú ženy
O tzv. prirodzenej rovnováhe medzi oboma pohlaviami sa dá hovoriť vtedy, ak na 100 žien pripadá 104 až 106 mužov.
NAÍ DILLÍ. Viaceré regióny sveta majú dlhodobý problém s nerovnováhou medzi počtom žien a počtom mužov.
Odborníci problém označujú ako "demografická maskulinizácia", pod čím majú na mysli situáciu, keď spoločnosť trpí príliš vysokým počtom mužov v porovnaní s veľkosťou ženskej populácie.
O tzv. prirodzenej rovnováhe medzi oboma pohlaviami sa dá hovoriť vtedy, ak na 100 žien pripadá 104 až 106 mužov. Akékoľvek zmeny v tomto pomere sa už nedajú vysvetliť inak ako neprirodzenými zásahmi "zvonka".
Problémom príliš početnej mužskej populácie trpia najmä ázijské krajiny - v Indii a vo Vietname pripadá v súčasnosti na 100 dievčat až 112 chlapcov.
Ešte alarmujúcejšia situácia panuje v v Číne, kde je to až 120 a v niektorých oblastiach až viac ako 130 chlapcov na 100 dievčat.
Tento fenomén sa rozšíril aj do kaukazských krajín ako Azerbajdžan, Gruzínsko a Arménsko a evidujú ho aj v Srbsku a Bosne.
O probléme začal ako jeden z prvých otvorene hovoriť indický nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Amartya Sen, ktorý ho opísal vo svojej publikácii pod titulom Chýba nám viac ako 100 miliónov žien. Podľa demografov v súčasnosti svetu "chýba" až 160 miliónov žien.
Dôvodom sú predovšetkým tradície. Podľa odhadov prestížneho britského medicínskeho časopisu The Lancet sa v Indii každoročne vykoná až pol milióna umelých prerušení tehotenstva len preto, že ide o plody ženského pohlavia.
Situácia sa v tomto smere v posledných rokoch zlepšila, spoločnosti však teraz čelia deficitom dospelých žien, ktorý môže viesť k zvýšeniu spoločenského napätia, keďže boj o ne sa medzi mužmi vyostrí.
