LONDÝN, BRATISLAVA. O členstvo v Európskej únii a eurozóne, ktoré bolo pred pár rokmi snom mnohých krajín vrátane Slovenska, čoraz viac Európanov nestojí.
Únii by dali zbohom
Britská vládna strana toryovcov bojuje s vlastnými rebelmi, ktorí žiadajú referendum o vystúpení z Európskej únie. Britský premiér pohrozil členom vlády, ktorí budú hlasovať za konanie referenda, odvolaním.
Podľa denníka Guardian rebelov vo vláde môže byť až desať. Za referendum nakoniec v pondelok večer hlasovali dvaja, ktorí teraz môžu stratiť funkciu.
Referendum podporilo asi 80 vládnych toryovských
Briti a EÚ
Referendum o únii
- 70 percent Britov si želá referendum o zotrvaní v únii alebo vystúpení z nej.
- 49 percent by hlasovalo za vystúpenie z únie.
- 40 percent si želá v únii zostať.
Zdroj: prieskum Guardian/ICM
poslancov a 30 poslancov iných strán v 650-člennom parlamente. Očakáva sa, že rozkol v strane oslabí premiéra Davida Camerona.
„Je to zlá otázka v zlom čase,“ povedal počas diskusie pred hlasovaním šéf britskej diplomacie William Hague.
Takmer polovica Britov by však podľa prieskumu pre Guardian hlasovala za vystúpenie z únie.
Estóncom sa euro neoplat
Najnovší členovia eurozóny Estónci by zas podľa nedávneho prieskumu najradšej pripojenie k euru zvrátili.
Podľa prieskumu agentúry Turu-Uuringute by 55 percent Estóncov bolo proti vstupu do eurozóny, za by bolo 37 percent.
Estónci tiež nechcú euroval, proti je ich 58 percent. Teda o desať percent viac než na Slovensku, kde pre euroval padla vláda.
Estónsko, ktoré prekonalo vážnu hospodársku krízu v roku 2009 vďaka tvrdým úsporným opatreniam, proti ktorým obyvatelia nereptali, tento rok v únii zaznamenalo podľa Wall Street Journal najvyšší rast HDP – 8,4 percenta v druhom štvrťroku a medziročne sa zvýšila zamestnanosť o 7,7 percent.
Estónsky dlh je miniatúrny, len 6,6 percent HDP, v porovnaní so 120 percentami v Taliansku alebo 80 percentami v Nemecku.
Tým, ktorí bez reptania prijali znižovanie platov v súkromnom sektore podľa Spiegel o 40 percent, vyhadzovy štátnych zamestnancov, aj redukciu zdravotných a sociálnych služieb, je ťažké vysvetliť, prečo majú zachraňovať bohatšie krajiny.
Záchrana bez členstva
Na Islande, ktorý požiadal o členstvo v únii v roku 2009 po krachu svojich bánk, odmieta podľa prieskumu Capacent Gallup členstvo viac než polovica obyvateľov. V podpore je rozdelené napoly aj Chorvátsko, ktoré sa má čoskoro stať 28. členom únie.
V Srbsku, ktoré o členstve rokuje od roku 2009, klesla podľa prieskumu, ktorý cituje agentúra Bloomberg, podpora na minimum za posledných deväť rokov, 46 percent.
Rekordne nízka podpora členstva v únii panuje v Nórsku, ktoré pristúpenie k únii v referendách už dvakrát odmietlo. Do únie by podľa posledného prieskumu chcelo vstúpiť už len asi 18 percent opýtaných.
Nórsko bohaté vďaka rope môže byť jedným zo štátov, ktoré budú eurozónu zachraňovať – cez nákup dlhopisov z eurovalu.
