BRUSEL. Počas rokovaní na summite Európskej únie vládla nervozita z pocitu, že sa musí rýchlo nájsť konkrétne riešenie na finančnú krízu a štátnici sa počas debát so svojimi kolegami nie vždy správali čisto štátnicky.
Podľa niektorých diplomatov došlo k ostrejšej výmene názorov napríklad medzi francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym a britským predsedom vlády Davidom Cameronom, čo na svojich internetových stránkach potvrdil aj britský denník The Telegraph.
Dôvodom ich sporu bol pokus britského premiéra presvedčiť prítomných politikov, aby sa aj predstavitelia členských štátov Únie, ktoré nepatria do eurozóny mohli zúčastniť na historickom tohotýždňovom summite eurozóny, ktorý bol naplánovaný na stredu.
Británii pomohli Švédi a Poliaci
Účelom summitu je ponúknuť riešenie vedúce k záchrane európskych bánk navýšením ich kapitálu o 100 miliárd eur a vyriešeniu problémovej situácie krajín, ohrozených vysokými dlhmi.
Francúzsky prezident sa ostro postavil proti britskému návrhu a zvýšeným hlasom Camerona obvinil, že sa vmiešava do záležitostí eurozóny.
"Už máme dosť tvojich kritík a tvojich rád, čo máme robiť! Hovoríš, že nenávidíš euro, nechcel si vstúpiť do menovej únie a teraz chceš zasahovať do našich stretnutí," vyčítal nahlas Sarkozy Cameronovi.
Britský premiér si nakoniec za otvorenej podpory predsedov vlád z Poľska a zo Švédska, teda z krajín, ktoré tiež nepatria do klubu eurozóny, účasť na stredajšom summite presadil.
Tvrdil, že aj preto, lebo tentokrát prostredníctvom rekapitalizácie ide o záchranu európskych bánk ako takých, nielen tých v eurozóne.
Obavy z francúzsko-nemeckej dominancie
Podľa niektorých zdrojov je však víťazstvo v tomto "súboji" pre Camerona oveľa dôležitejšie ako sa na prvý pohľad zdá.
Británii sa totiž podarilo presadiť dôležitú klauzulu, ktorá členským štátom eurozóny zabraňuje prijímať rozhodnutia týkajúce sa úprav finančného sektoru, ktoré by mohli mať platnosť aj v ostatných štátoch Únie nepatriacich do klubu menovej únie.
Diplomatické zdroje, ktoré si želali ostať v anonymite uviedli, že v pozadí tohto sporu sú aj britské obavy, že posilňovaním vzťahov vo vnútri eurozóny môže vzniknúť ešte pevnejšie francúzsko-nemecké puto, ktoré dá postupne európskemu kontinentu nemecko-francúzsku tvár, čo sa prieči britským záujmom.
