WASHINGTON, BRATISLAVA. Poslední americkí vojaci v Iraku môžu pomaly začať strihať meter. Nový rok už budú vítať doma.
Americký prezident Barack Obama v piatok prekvapujúco oznámil, že do konca roka stiahnu Spojené štáty všetky jednotky z krajiny. Definitívne sa tak ukončí americká vojenská angažovanosť v Iraku, o ktorej význame sa budú viesť polemiky ešte dlho.
Zdvihnutá hlava
„Amerika opúšťa Irak so zdvihnutou hlavou, naša vojenská angažovanosť v krajine sa týmto končí,“ povedal v piatok Obama necelých deväť rokov po tom, čo prezident George W. Bush nariadil napadnúť režim Saddáma Husajna.
Momentálne v krajine stále pôsobí 39-tisíc amerických vojakov. Najviac ich bolo v rokoch 2007 a 2008 (170-tisíc), keď museli najviac potláčať odpor povstaleckých skupín.
V porovnaní v tými rokmi je situácia v krajine v súčasnosti pokojnejšia. Útoky však neprestali – len minulý
Vojna v Iraku
V číslach
Najvyšší počet amerických vojakov v Iraku: 180-tisíc (2007)
Americké náklady na vojnu: 800 miliárd dolárov
Počet zabitých amerických vojakov: 4469
Počet vo vojne zabitých irackých civilistov: 115 405
Zdroj: BBC, Wall Street Journal
mesiac zahynulo v krajine podľa vládnych informácií 185 ľudí.
O stiahnutí vojakov sa hovorilo už dlhšie, aj prezident Bush dával rok 2011 ako termín odchodu.
Predsa len sa však predpokladalo, že asi päťtisíc vojakov v krajine zostane. Mali cvičiť iracké jednotky aj odrádzať susedný Irán od snahy zasahovať do vnútorných vecí krajiny.
S tým pôvodne rátal aj Barack Obama. Americká armáda sa však nevedela dohodnúť s miestnou vládou na podmienkach jej ďalšieho pobytu.
Problém s imunitou
Iračania požadovali, aby zvyšní americkí vojaci podliehali miestnemu právu. Naopak, Američania chceli pre svoje jednotky imunitu, podobnú, akú majú napríklad aj na základniach v Nemecku či Japonsku. Nedohodli sa, a preto vojaci z krajiny odídu.
Diplomatov a úrady bude podľa BBC chrániť asi päťtisíc najatých pracovníkov.
Rozhodnutie prezidenta mnohí kritizovali. Podľa niektorých analytikov to zvýši vplyv Iránu v krajine. Profesor Mohsen Milani to pre Sydney Morning Herald nazval „bezprecedentným darom pre Irán“.
V predvolebnej kampani sú politici schopní hovoriť veľa hlúpostí a pripísať si akékoľvek neexistujúce zásluhy, to je však len menší problém Obamovho chvastúnstva, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Najhlasnejšie sa ozývali republikánski kandidáti na prezidenta. „Zlyhanie prezidenta Obamu zaistiť bezpečný prechod v Iraku ohrozuje naše víťazstvá, ktoré sme vďaka krvi a obetiam tisícom mužov a žien v krajine dosiahli,“ povedal republikán Mitt Romney.
Ostatní dodali, že to je iba predvolebný krok prezidenta. Obamovi vývoj ekonomiky na percentách nepridáva. No v bezpečnostných témach sa má čím chváliť.
V máji zabili Američania Usámu bin Ládina, minulý týždeň sa aj zásluhou americkej angažovanosti svet zbavil Muammara Kaddáfího. Za jeho úradu sa definitívne ukončí aj iracká vojna. Je však minimálne otázne, či v súčasnej ekonomickej situácii bežných Američanov nejaký Irak ešte zaujíma.
