Dom č. 963 na ulici Neptuno v centre Havany bol miestom, kde sa neustále stretávali priateľky, manželky či sestry. Všetko to boli členky hnutia Dámy v bielom a prichádzali, aby sa v byte Laury Pollánovej (13. 2. 1948 - 14. 10. 2011) poradili a povzbudili či hovorili o tom, ako sú na tom zdravotne ich blízki a čo treba robiť, aby ich z väzenia prepustili.
Dvere jej domu boli otvorené vždy všetkým, ktorí chceli hnutiu vyjadriť symbolickú podporu. Keď boli pootvorené, bo to znak, že Laura je doma. Steny zdobil nápis „Nech žijú ľudské práva" a tiež fotky všetkých zatknutých disidentov s ich menami a počtom rokov, ktoré mali stráviť vo väzení. Laura si dala záležať na tom, aby vítala priateľov vždy upravená a oblečená v bielom. Biela pre ňu aj ostatné ženy symbolizovala čistotu ich zámerov a konania.
Upravená a s gladiolou
Laura Pollánová bola jednou zo zakladateliek kubánskeho opozičného hnutia Dámy v bielom. Vzniklo potom, čo režim nechal uväzniť 75 členov kubánskej opozície v marci 2003. Počas tzv. čiernej jari bol na 20 rokov odňatia slobody odsúdený aj Laurin manžel, nezávislý novinár Héctor Maseda Gutiérrez. Svet sa však venoval Iraku, keďže tam sa práve začínala vojna. Laura a ostatné manželky uväznených aktivistov rýchlo pochopili, že ak si ich má svet všimnúť a vytvoriť tlak na oslobodenie ich manželov, musia vystupovať jednotne a zvoliť mierovú formu svojho protestu. Manželky, matky, sestry a príbuzné sa spojili a vytvorili hnutie, ktoré posilnilo myšlienky slobody a demokracie na Kube, dodalo odvahu mnohým Kubáncom a získalo rešpekt vo svete.
Laura Pollánová pri havanskom kostole Svätá Rita. FOTO - TASR/AP
Laura a hnutie Dámy v bielom pravidelne informovali svet o zdravotnom stave uväznených, upozorňovali na nehumánne podmienky v kubánskych väzniciach, písali listy a petície. Každú nedeľu dopoludnia sa prešli oblečené v bielom s gladiolou v ruke v okolí Kostola svätej Rity vo štvrti Miramar v Havane, aby upozornili na porušovanie ľudských práv na Kube. Pôsobili vždy veľmi organizovane a pokojne aj napriek tomu, že od samého začiatku čelili mnohým represiám. Ženy sa naučili odolávať hrozbám, vyhrážkam a negatívnym kampaniam na ich adresu. Nevyhli sa ani vnútorným rozporom v rámci hnutia, po ktorých sa niektoré členky prestali aktívne zúčastňovať na protestoch, aj keď nikdy neprestali symbolicky hnutie podporovať.
Pokračujú aj bez Laury
Hoci minuloročné prepustenie zostávajúcich aktivistov patriacich ku skupine 75 oficiálne s režimom vyjednala katolícka cirkev a španielska vláda, je nespochybniteľné, že hlavná zásluha patrí práve Dámam v bielom a stovkám členov opozície, ktorí dokázali vytrvať v odpore voči kubánskemu režimu.
Podľa oficiálnej informácie nemocnice Calixto García v Havane, podľahla Laura Pollánová vírusu dengue. Po jej smrti sa na čelo hnutia postavila Berta Solerová, manželka bývalého politického väzňa Ángela Moya Acostu, ktorá vo vyhlásení médiám odkázala: „Stratili sme Lauru Pollánovú, našu líderku. Ale len fyzicky, pretože navždy ostane v našich srdciach. Odkazujeme kubánskej vláde, že v našich snahách budeme pokračovať." V nedeľu dopoludnia, deň po Laurinom úmrtí sa v okolí Kostola svätej Rity opäť protestovalo. Bez Laury, ale na čele s jej manželom a desiatkami ďalších odvážnych dám v bielom.
Autor: Gabriela Kiššová
