Haag 24. júla (TASR) - V procese so Slobodanom Miloševičom dnes pred haagsky tribunál OSN ako svedok žaloby predstúpil bývalý šéf srbskej tajnej služby RDB Rade Markovič, jeden z najbližších spolupracovníkov juhoslovanského exprezidenta počas kosovského konfliktu.
Markovič počas krátkej výpovede nepotvrdil priame spojenie exprezidenta s velením ozbrojených operácií a vyhlásil, že príkazy dostával výlučne od vtedajšieho srbského ministra vnútra Vlajka Stojiljkoviča. Markovič uznal, že princípy politiky štátu tvoril prezident a jeho spolupracovníci. "Inštrukcie prichádzali priamo od ministra vnútra," dodal.
Markovič zdôraznil, že ako šéf RDB sa "v súlade so zákonom" zodpovedal len Stojiljkovičovi. Svedok dodal, že minister mu dával príkazy na pravidelných stretnutiach. Miloševič každodenne dostával správy o práci RDB a Markoviča k sebe pozval len vtedy, keď mal o niečo osobitný záujem, uviedol svedok. Markovič prezidentovi pri týchto príležitostiach poskytol dodatočné informácie, v ústnej alebo písomnej forme.
Na otázku prokuratúry svedok potvrdil existenciu tajného dekrétu z 27. apríla 1997, ktorým Miloševič - krátko pred skončením mandátu prezidenta Srbska - získal priamu kontrolu nad obávanou tajnou službou. Na základe dekrétu - z čias, keď RDB šéfoval Jovica Stanišič - mala bezpečnosť pôsobiť podľa direktív srbského prezidenta a vlády, kým nezačal platiť príslušný federálny zákon, čo sa však nikdy nestalo.
Dokument premietli na vnútornom televíznom okruhu Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
Markovič zdôraznil, že dekrét nikdy nezačal platiť a zrušený bol krátky čas po vydaní - dávno pred tým, ako na jeseň 1998 nastúpil do funkcie šéfa RDB. Priznal však, že nevie o existencii dokumentu, ktorý by platnosť dekrétu rušil.
Prokuratúra dúfa, že na základe výpovedí svedkov ako Markovič bude schopná Miloševičovi dokázať priamu kontrolu nad operáciami armády a polície v Kosove. Na otázku, kto ho do funkcie šéfa tajnej služby vymenoval, však Markovič stroho vyhlásil: "Minister vnútra Vlajko Stojiljkovič." Miloševičova rola v jeho vymenovaní spočívala v tom, že "prezident o ňom pravdepodobne vedel a súhlasil s ním", povedal Markovič, ktorý pri vstupe do súdnej siene kývol usmievajúcemu sa Miloševičovi. Počas Markovičovej výpovede však bol Miloševičov tradičný úsmev nervóznejší ako v prípade iných svedkov. Stojiljkovič bol jedným zo štvorice belehradských prominentov, ktorých ICTY v máji 1999 spolu s Miloševičom obžaloval v súvislosti s kosovským konfliktom. Po tom, čo juhoslovanský parlament začiatkom apríla tohto roku schválil zákon o vydávaní obvinených do Haagu, spáchal exminister samovraždu.
Markovič (56) celú svoju kariéru pôsobil na ministerstve vnútra a srbskú tajnú službu viedol od novembra 1998 do januára 2001. Po páde Miloševičovho režimu Markoviča zatkli a do Haagu ho previezli minulý piatok z belehradského väzenia, kde si odpykáva ročný trest za ničenie tajných policajných záznamov po ľudovom povstaní z októbra 2000, ktoré prinútilo Miloševiča odstúpiť. Markovič okrem toho čelí viacerým obvineniam z vrážd, respektíve pokusov o zavraždenie, Miloševičových politických oponentov. Aj po zatknutí z februára 2001 Markovič neprestal Miloševiča obhajovať a tvrdí, že exprezident sa nedopustil ničoho zlého.
Pred transferom do Haagu juhoslovanská vláda zbavila Markoviča povinnosti mlčať k udalostiam počas kosovského konfliktu.
Výpoveď bude pokračovať vo štvrtok. Očakáva sa, že prokuratúra sa bude svedka pýtať na stretnutie z marca 1999, na ktorom sa malo hovoriť o zahládzaní stôp zločinov spáchaných jednotkami Belehradu v Kosove. Miloševič má Markoviča podrobiť krížovému výsluchu ešte pred letnou prestávkou ICTY, ktorá sa začne po zavŕšení piatkových pojednávaní.
2 1 7 3 4 ari pel
