TEL AVIV. „Tu je, tu je,“ kričali inokedy vážni izraelskí televízni novinári, čo sedeli pri okrúhlych stoloch, ktoré v utorok od svitania vysielali všetky televízie.
Moderátorke prezývanej Ľadová kráľovná sa triasol hlas, keď opisovala, aký vychudnutý a bledý je Gilad Šalit. Identifikácia Izraelčanov s týmto drobným mladíkom s detskými očami bola posledných päť rokov veľmi silná.
Mnohí Izraelčania vám povedia, že ho považujú za vlastného syna. Cenu, ktorú platila a zrejme ešte zaplatí jeho rodina, však asi úplne nepochopí nikto z nich.
Držali ho v úplnej izolácii
Šalitovci napriek neúnavnej kampani a prosíkaniu roky nevedeli o synovi nič. Hamas sa neobťažoval reagovať na žiadosti poskytnúť dôkaz, že žije, odmietal mu odovzdať dioptrické okuliare, povoliť návštevu Červeného kríža.
Šalit síce v utorok v rozhovore pre egyptskú televíziu povedal, že Hamas sa k nemu správal slušne, ale ktovie, aká bola realita. Veď aj Šalitove slová, že zdravotne sa necíti až tak dobre, preložili do arabčiny tak, že je o. k.
Gilad Šalit v utorok vyzeral, ako keby ani neprešlo tých viac ako päť rokov. Plachý mladík sa podľa priateľov, ktorí komentovali jeho správanie tesne po príchode do Izraela, javil zoslabnutý, ale zostali mu jeho gestá aj úsmev.
Čo sa deje v jeho vnútri je iná vec. Izraelská armáda mu už naordinovala zástup psychológov, hlavné médiá podpísali čestnú dohodu, že rodinu nebudú obťažovať, až kým sa Gilad nerozhodne sám prehovoriť.
Stratených päť rokov
Izraelskí vojaci, čo boli v nepriateľskom zajatí, vysvetľujú, že Šalitovi bude ešte všelijako. Podľa toho, čo povedal Egypťanom, bol prakticky stále sám.
Prišiel o päť rokov života, kontaktov s rodinou, priateľmi. To, že ho pustia, vedel len posledný týždeň. Dovtedy žil s tým, že jeho nočná mora sa možno nikdy neskončí.
Pozbierať sa musí aj jeho rodina. Jeho rodičia, brat, sestra, dedko posledné roky trávili v kampani, posledný viac ako rok v stane pri úrade predsedu vlády.
Gilad Šalit bude nasledujúce mesiace ostro sledovaný. Nielen lekármi, ale aj verejnosťou. Skoro každý v ňom vidí svojho syna a každého bude zaujímať, ako sa mu vodí.
Za 16 vojakov už vymenili 13-tisíc väzňov
Väčšina Izraelčanov je hrdá na neférovú dohodu s Hamasom.
TEL AVIV. Hoci Izrael často opakuje, že s teroristami nevyjednáva a súčasný premiér Benjamin Netanjahu bol roky apoštolom tohto presvedčenia, celkom to neplatí.
Denník Haarec v utorok napísal, že za 54 rokov Izrael dohodol s nepriateľmi návrat 16 (vrátane Šalita) svojich vojakov. Za to pustil 13 509 väzňov.
Od viacnásobných vrahov, cez „mozgy“ teroristických útokov, až po autičkárov. Ten nepomer je pre svet nepochopiteľný, Izraelčanov desí a zároveň napĺňa hrdosťou.
Ľudia, ktorých Izrael včera v utorok prepustil, sú priamo zodpovední za smrť 599 ľudí. A mnohí z nich budú zabíjať opäť.
Napriek tomu 79 percent Izraelčanov podporilo dohodu s Hamasom. V Izraeli, kde skutočne platí, že dvaja ľudia majú tri názory, je to obrovská zhoda.
Miki Goldwasserová, ktorej syna zabili v Libanone a jeho mŕtve telo vyjednal Izrael za prepustenie piatich libanoských teroristov a 199 tiel libanonských a palestínskych väzňov, v sĺpčeku v denníku Jediot Achronot napísala, že Izrael by mal byť hrdý. Práve pre ten nepomer.
V utorok v Izraeli tento pocit prevládal. Zároveň s otázkou, koľko to takto vydrží.
Hamas a ostatné teroristické organizácie sa netaja tým, že Gilad Šalit nebol posledný. Z izraelských postojov im totiž vychádza, že únosy a predlžovanie vyjednávaní o prepustení rukojemníkov sa vyplácajú.
Už len pre tú pravzláštnu matematiku.
Jana Shemesh
