PEKING, BRATISLAVA. Spojené štáty by v ďalších rokoch mohli získať pracovné miesta tam, kde ich stratili – v Číne. Ukazuje sa, že krajina, ktorej najväčšou konkurenčnou výhodou sú nízke mzdy, prestáva byť najlacnejšou.
„Keď rastie cena práce v Číne, Amerika sa stáva viac konkurencieschopnou,“ povedal pre Financial Times čínsky podnikateľ Mej Su, ktorého americká firma vyrába sviečky. Ešte pred rokom mal celú výrobu v Číne, teraz len polovicu.
Milióny protestov
Príčinou zdraženia čínskej výroby sú masívne protesty v krajine, ktorých býva každý rok stále viac. Väčšinou sa ľudia búria proti korupcii a pracovným podmienkam.
Vláda chcela stámilióny robotníkov upokojiť, a preto prijala zákon, podľa ktorého musia fabriky ročne zdvíhať platy najmenej o trinásť percent.
Vláda musela reagovať. Inflácia totiž vzrástla na šesť a pol percenta, milióny robotníkov si nemôžu dovoliť vlastné bývanie a stále rastú ceny potravín.
Komunistická strana sa navyše bojí, že demonštrácie by mohli ohroziť jej moc. Nový zákon však kritizujú zamestnávatelia. Tým rastú náklady na zamestnancov aj na materiál.
„Zákonník práce je veľký problém. Prišli sme sem z Taiwanu, pretože pracovná sila bola efektívna a lacná. Teraz sa to však všetko zmenilo,“ povedal pre Českú televíziu Pang Chung, ktorého firma v Kantone vyrába žiarovky.
Už čoskoro to nebude platiť. Firma odchádza za lacnejším. Čínu teda môže položiť to, z čoho v minulosti profitovala – presun fabrík za lacnejšou pracovnou silou. Pangova spoločnosť odchádza do Vietnamu, v kurze je aj Kambodža.
Fakty
Čínsky export
- Čínske HDP je 5,87 bilióna dolárov, krajina je po USA druhou najväčšou ekonomikou sveta.
- Čínska ekonomika je závislá od vývozu, tvorí až 40 percent jej HDP.
- Čína vyváža tovary v hodnote 1,58 bilióna dolárov. Pätinu z toho do Spojených štátov.
Aspoň niečo
Tam sú platy robotníkov oproti Číne len tretinové, no ľudia sa nesťažujú. Sú radi, že v chudobnej krajine vôbec nejakú prácu majú.
„Som s platom spokojná. Môžem z neho pomôcť aj rodičom a súrodencom,“ povedala Českej televízii jedna z robotníčok, ktorá v prepočte zarába asi päťdesiat eur.
A až tri milióny pracovných miest by sa z Číny mohli do roku 2020 vrátiť do Spojených štátov, tvrdí štúdia Boston Consulting Group.
Neodídu všetci
Nie je za tým len drahšia pracovná sila v Ázii, výrobu predražujú aj rastúce náklady na dopravu či problémy s preclením tovaru na hraniciach.
V Spojených štátoch, kde v auguste dosiahla nezamestnanosť 9,1 percenta, by navyše nemala byť o voľné pracovné sily núdza.
„Nehovoríme, že továrne v Číne skončia. Stále bude veľký dopyt v Číne a vo zvyšku Ázie. Ale v otázke zásobovania Severnej Ameriky už nebude Čína automatickou voľbou,“ povedal podľa servera Tennessean Mike Zinser, ktorý na štúdii pracoval.
