Londýn 24. júla (TASR) - Svetoví lídri musia zabezpečiť, že vojna proti terorizmu vyhlásená po udalostiach z 11. septembra 2001 nepovedie k útokom proti demokracii. Pri príležitosti zverejnenia výročnej správy Rozvojového programu OSN (UNDP) to vyhlásila hlavná autorka dokumentu Sakiko Fukudová-Parrová. Demokracie po celom svete podľa nej ohrozuje skutočnosť, že príliš veľa moci je v rukách príliš malého počtu osôb a obyčajní ľudia sa cítia vylúčení z procesu prijímania politických rozhodnutí.
"Existuje pokušenie uvažovať v krátkodobej perspektíve, myslieť, že je potrebná mocná autoritatívna sila," povedala Fukudová-Parrová, ktorá varovala pred obmedzovaním ľudských práv v rámci odpovede na septembrové útoky proti USA, keď islamskí radikáli unesenými linkovými lietadlami vrazili do mrakodrapov Svetového obchodného centra (WTC) a do Pentagónu.
"História ukazuje, že ak tieto orgány nie sú chránené demokratickými princípmi, obrátia sa proti ľuďom. V priebehu 20. storočia bolo 170 miliónov ľudí zabitých vlastnými vládami," dodala Fukudová-Parrová v rozhovore pre agentúru Reuters.
V rozvojových krajinách - od Malajzie a Pakistanu po Kolumbiu a Kazachstan - autoritárski alebo populistickí lídri argumentovali, že existuje kompromis medzi národnou stabilitou a slobodou jednotlivca, tvrdí UNDP.
V mnohých krajinách majú obyčajní ľudia pocit, že demokracia nesplnila ich očakávania. "Demokracie majú konať v záujme ľudí, to sa však nestalo, lebo existuje koncentrácia moci - ekonomickej a politickej - ktorá sa zmocnila demokratických inštitúcií," povedala Fukudová-Parrová. Tento problém je najakútnejší v mladých demokraciách, kde nezávislosť justície a sloboda médií sú menej rozvinuté.
Ani zavedené systémy však nemajú dôvod na spokojnosť. Vzostup krajnej pravice v Európe podporený mixom voličskej apatie a protestných hlasov zatriasol vládami. Volebná účasť na historických minimách vyvoláva u politikov otázky, ako oživiť záujem obyvateľov. "Politické strany potrebujú reformu. Tradičné štruktúry demokracie v zavedených demokraciách Európy a v USA volajú po reforme," skonštatovala Fukudová-Parrová.
Apatia sa týka hlavne politickej starej gardy, neplatí všeobecne pre politiku. Masové demonštrácie na summitoch Svetovej banky, Svetovej obchodnej organizácie (WTO) alebo skupiny G8 dokazujú príťažlivosť aktivizácie, dodala. "Protiglobalizačné hnutie je znakom, že väčšina ľudí si myslí, že svet je nespravodlivý. Neprotestujú chudobní ľudia, protestujú ľudia pobúrení nespravodlivosťou. Proti sebe stoja mocní a bezmocní - rovnako ako bohatí a chudobní," uviedla autorka.
