.
NEW YORK, BRATISLAVA. Už to nie sú len Arabi, ktorí bojujú za ľudské práva. Čoraz viac sa demonštrácie nespokojných mladých ľudí začínajú objavovať aj v iných častiach sveta.
Ukázala to sobota, keď počas celosvetovo zorganizovanej akcie demonštrovali ľudia v 1500 mestách na piatich kontinentoch.
O protestoch typu Obsaďte Wall Street a ich klonoch rôzne po svete vieme naisto vari len toľko, že ich účastníci určite nie sú tými 99 percentami obyvateľov, za ktorých sa vydávajú, napísal Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Diktátori z Wall Street
V krajinách od Nového Zélandu po Kanadu a od Švédska po Južnú Afriku protestovalo spolu niekoľko stotisíc ľudí. Väčšina protestov však bola malá a sotva zastavila dopravu. No napríklad v Taliansku, kde sa vyskytlo aj násilie, prišli desaťtisíce ľudí. Skupina asi sto osôb demonštrovala aj v Bratislave pred spoločnosťou Penta.
No kým v Egypte žiadali (a nakoniec dosiahli) pád autoritatívneho prezidenta, mladí z bohatých krajín vidia problém inde. Protestujú proti kapitalizmu a „diktátorom“ z Wall Street – nadnárodným korporáciám a bankám, ktoré cez „skorumpovaných politikov riadia svet“.
Hnev sa začal šíriť z newyorského Zuccottiho parku pri Wall Street. Tu začali mladí ľudia demonštrovať presne pred mesiacom. Väčšinou tu kempujú stovky ľudí, občas sa ich počet zvýši na tisícky. V sobotu v New Yorku protestovalo päťtisíc ľudí. Hovoria si hnutie Obsaďme Wall Street.
Mladí demonštranti protestujú proti zvyšujúcim sa rozdielom medzi chudobnými a bohatými a proti chamtivosti bánk a nadnárodných korporácií. Tri roky od začiatku krízy zisky z daní zachránených bánk rastú, kým ľudia majú problém nájsť si prácu. Chcú, aby viac demokracie získali ľudia na úkor „skorumpovaných politikov, ktorých riadia korporácie“.
Treba konkrétne ciele
V Amerike ich niektorí nazývajú aj ľavicový ekvivalent konzervatívneho hnutia Tea Party. Mnohí ich označujú za extrémnu ľavicu. Napríklad kontroverzný komentátor Bill O'Reilly ich nazval „zmesou lenivých hipíkov, ktorí by sa mali osprchovať a ísť si pohľadať prácu“.
Väčšina Američanov má k demonštrantom skôr pozitívny vzťah. Bývalý prezident Bill Clinton im poradil, aby začali presadzovať konkrétne politické ciele. Tie zatiaľ nemajú.
Ľudia im drukujú z obývačky
Demonštranti odmietajú moc bánk, ktorých zisky rastú. Ako to chcú zmeniť, nie je jasné.
1. Proti čomu sa búria?
Demonštrujú proti moci bánk a korporácií, ktoré „zapríčinili recesiu“. Kým bežní Američania majú stále problém nájsť si prácu, zisk vládou zachránených bánk stúpa. Rozdiely medzi najbohatšími a ostatnými sa prehlbujú. Napríklad sa im nepáči, že od roku 1990 sa plat riaditeľov veľkých spoločností zvýšil o tristo percent, zatiaľ čo priemerná hodinová mzda po očistení od inflácie posledné polstoročie stagnuje.
2.Čo chcú?
Súčasný systém odmietajú, ale nedávajú presnú predstavu, ako ho nahradiť.
3. Podporujú ich bežní ľudia?
Aj keď mnohí demonštrantov označujú za radikálnu ľavicu, bežní Američania im skôr drukujú. Podľa prieskumu magazínu Time 54 percent ich vníma pozitívne, 23 percent negatívne. Sklony podporovať ich má 37 percent opýtaných.
4. Môžu niečo zmeniť?
Skôr nie. Protesty nemajú masový charakter. Samotní demonštranti v New Yorku sa pre Reuters sťažovali, že ich neprišlo viac.
(vas)
Talianov zahanbili násilníci
Zahalení demonštranti ničili v Ríme obchody, autá a znesvätili aj kostol.
RÍM, BRATISLAVA. Cez tvár si dali šatku, obliekli sa do čierneho a vyrazili ničiť, čo im prišlo pod ruku. Stovky zahalených demonštrantov v uliciach Ríma sa v sobotu zamiešali medzi tisícky pokojných protestujúcich a vyvolali jednu z najhorších násilností za posledné desaťročia v Taliansku.
Ničili obchody, prevracali autá a dokonca znesvätili aj Kostol svätého Petra a Marcellina z 18. storočia, odkiaľ vyniesli sochu Panny Márie a hodili ju na ulicu.
„Takéto veci by sa v civilizovanej krajine stávať nemali,“ citovala agentúra Reuters obyvateľa Ríma Antonina Fiuggiho. Taliansky premiér Silvio Berlusconi, ktorý len deň predtým tou najtesnejšou väčšinou prežil hlasovanie o dôvere jeho vlády, rozprával o dolapení a potrestaní vinníkov. Polícia zatkla asi dvadsať demonštrantov.
Starosta Ríma Gianni Alemanno odhadol škody na jeden milión eur a násilníkov označil za „zvieratá“. „Znovu sme ukázali svetu anomáliu Talianska a znovu sa musíme cítiť zahanbení,“ napísali talianske noviny La Stampa o šesťhodinových bitkách a ničení v uliciach Ríma, ktoré zaskočili väčšinu Talianov.
Opozícia si už zavolala do parlamentu ministra vnútra, aby vysvetlil, prečo polícia nezakročila proti radikálnym demonštrantom, ktorí si hovoria čierny blok, už skôr. „Profesionáli násilia predsa neprišli z Marsu,“ citoval Reuters opozičného poslanca Massima Donadiho.
(rek)
