16. 10. 1923 - 7. 10. 2011
Hoci Kolumbia nie je práve stabilnou krajinou, Santo Domingo a jeho rodina vo svojej vlasti nikdy neprestali investovať. A nielen to. Santo Domingo podporoval v krajine umenie, futbal a školstvo. Potrpel si na veľké gestá a mecenášstvo vyhovovalo jeho povahe.
Santo Domingo sa narodil v poprednej kolumbijskej rodine. Jeho otec bol bankár, ktorému špekulácie na začiatku kariéry vyniesli nemalé bohatstvo. Zbohatol na tom, že počas veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia skupoval za babku spoločnosti pred krachom. Tie potom ozdravil a pomaly rozširoval rodinné portfólio. Bol prísny, podľa vlastných detí až nevľúdny a všetkým vládol silnou rukou. Rodinnú firmu riadil až do roku 1973.
Z playboya biznismen
Jeho najstarší syn Julio Mario sa mu však vymkol. Vedel si užívať život, bol vyhláseným playboyom, randil s najkrajšími a najvznešenejšími dcérami latinskoamerickej aristokracie. Oženil sa s brazílskou šľachtičnou, s ktorou sa potom za búrlivých okolností rozviedol. A oženil sa znova. Z dvoch manželstiev mal troch synov.
Keď však v roku 1973 prebral po otcovi rodinnú firmu, ukázalo sa, že má na viac ako na vymetanie večierkov. Rodinné imanie rozširoval, stal sa priateľom politikov, vedel, ako lobovať, s kým a kde sa ukázať. V rokoch 1978 až 1982 bol veľvyslancom v Číne, získal veľa zahraničných kontaktov a spoznal nové trhy.
Po návrate z Číny sa situácia v Kolumbii nevyvíjala pre obchod ani pre život priaznivo. Vojny drogových kartelov, aktivity ozbrojených skupín, únosy, vraždy, korupcia na najvyšších miestach. To všetko ohrozovalo Santo Domingove aktivity, ale on sa vedel vyhrabať aj z toho. Podľa New York Times pri vraždení prišlo o život niekoľko jeho zamestnancov, musel zatvoriť podniky v niektorých oblastiach, čo ovládali gerily.
Santo Domingo napriek všetkému v Kolumbii investoval ďalej, aj keď biznis riadil z newyorského apartmánu obývaného kedysi Rockefellerovcami, či zo svojho súkromného ostrova v Karibiku. O svoju krajinu sa stále zaujímal. V Bogote nechal vybudovať veľkú knižnicu, ktorá nesie jeho meno, podporoval veľkého kolumbijského autora Gabriela Garcíu Márqueza, financoval šport aj školy pre nadané, ale chudobné deti.
Veril tomu, že ak sa ľuďom ukážu pekné veci, nebudú sa pridávať ku gerilám a ešte viac devastovať svoju vlastnú krajinu. Jeho filantropia bola podľa nekrológu v kolumbijskom časopise Semana racionálna, lebo pokoj v Kolumbii potreboval pre svoje obchody, ale aj úprimná, keďže, ako napísal časopis, mohol so svojimi peniazemi odísť aj niekde inde.
Vedel rozdávať
Santo Domingo obchodoval a vymýšľal nové aktivity pre rodinný biznis aj v dôchodkovom veku. Pred šiestimi rokmi urobil veľký obchod s juhoafrickým výrobcom nápojov SABMiller a získal tak jeden z najsilnejších podielov vo firme. SABMiller je druhou najväčšou spoločnosťou na svete v sektore výrobcov nápojov.
Dlhé roky bol podľa časopisu Forbes najbohatším Kolumbijčanom. Len tento rok stratil svoje prvenstvo v prospech bankára Sarmienta. Jeho majetok sa odhaduje na 8 a pol miliardy dolárov, čo znamená, že Santo Domingo bol 108. najbohatším človekom sveta.
Keď zomrel, kolumbijské médiá mu venovali obrovský priestor. Mali za čo. Mnohé z novín, čo sa predávajú v Kolumbii, vytiahol z krízy a postavil na nohy. A mnohé sa ani netajili tým, že mu za to bozkávali ruky.
Santo Domingo sa narodil do bohatstva, ale rozšíril ho nevídanou mierou. Chápal aj moderný svet, silu médií, nevyhnutnosť politického krytia v takom regióne, ako je Latinská Amerika, a vedel aj rozdávať, lebo mu bolo jasné, že sa mu to len vráti.
