BUDAPEŠŤ. Hoci doteraz mali Maďarsko a Srbsko dobré vzájomné vzťahy, po prijatí reštitučného zákona v Srbsku v septembri sa všetko komplikuje.
Zákon má odškodniť ľudí, ktorým počas juhoslovanského komunistického režimu po druhej svetovej vojne zhabali majetok. Nepočíta však s bývalými príslušníkmi maďarských okupačných vojsk.
A to ani v prípade, že nespáchali nijaký zločin, ani s ich potomkami, čo by sa dotklo tisícov Maďarov žijúcich v Srbsku. Budapešť preto hovorí, že ide o uplatnenie kolektívnej viny.
„Bude to vážny problém, ak túto otázku Srbsko nevyrieši,“ povedal na štvrtkovej tlačovke maďarský minister zahraničia János Martonyi. Naznačil, že by to mohlo ohroziť srbskú kandidatúru do Európskej únie, na ktorú treba súhlas všetkých členských krajín. Európski lídri majú o nej rozhodnúť 9. decembra na základe návrhu Európskej komisie.
Vicepremiér Zsolt Semjén za kresťanských demokratov (KDNP) ešte pritvrdil. V rozhovore pre denník Magyar Hírlap vyhlásil, že kým bude srbský zákon v platnosti, Maďarsko nepodporí nielen členstvo Srbska v Európskej únii, ale ani jeho kandidátsky status.
Argumentoval, že tamojších Maďarov vylúčili z reštitúcií na princípe kolektívnej viny, čo je v rozpore s ľudskými právami, európskymi hodnotami aj maďarskými záujmami.
Riaditeľ vojenských historických archívov Attila Bonhardt poukázal aj na to, že bude ťažké dokázať, kto bol okupantom. Juhoslávia vtedy síce považovala Maďarov za okupantov, Maďarsko naopak považovalo územie za súčasť svojho.