Belehrad 5. júna (TASR) - Srbský minister vnútra Dušan Mihajlovič nariadil polícii, aby začala rozosielať odtajnené informácie občanom, ktorí boli sledovaní tajnou políciou počas minulého režimu prezidenta Slobodana Miloševiča a boli o nich vedené tajné záznamy ako o "vnútorných nepriateľoch".
Mihajlovič na dnešnej tlačovej konferencii v Belehrade potvrdil, že nariadil štátnej bezpečnosti zistiť, kto všetko bol Miloševičovou políciou sledovaný, a týmto osobám v priebehu 14 dní rozoslať poštou podrobné informácie o tom, ako môžu získať prístup k donedávna prísne tajným policajným dokumentom o ich osobe.
"Listy občanom budú obsahovať informácie o tom, prečo boli sledovaní, kedy, kde - na ktorej policajnej stanici v ich meste - a akým spôsobom sa môžu k svojím tajným spisom dostať," povedal Mihajlovič. Dodal však, že vynášanie dokumentov z policajných priestorov ani ich kopírovanie nebude dovolené.
Dnešné oznámenie ministra vnútra nasleduje po minulomesačnom rozhodnutí vlády odtajniť niektoré dokumenty, ktoré minulý režim klasifikoval ako "štátne tajomstvo", a sprístupniť ich verejnosti.
Za Miloševičovho režimu bolo bežnou praxou, že tajná polícia bez súdneho povolenia sledovala určité "podozrivé" osoby a viedla o nich podrobné tajné záznamy. Túto prácu mal na starosti orgán pod názvom "Tretia línia - vnútorní nepriatelia štátu."
Podľa Mihajlovičových slov budú medzi spismi sprístupnenými občanom aj dokumenty pokrývajúce prácu tajnej polície pred Miloševičom, "od jej začiatku, po druhej svetovej vojne."
Mihajlovič nedokázal povedať, koľko takýchto "prísne tajných" spisov existuje, no vyjadril domnienku, že číslo z Miloševičovskej éry bude pravdepodobne najnižšie, "keďže jeho políciu zaujímali len vtedajší opoziční lídri, niektorí novinári a ďalší účastníci procesu demokratizácie."
Ako minulý mesiac informoval srbský minister spravodlivosti Vladan Batič, dosiaľ odtajnené dokumenty ukázali, že najviac a najčastejšie sledovanou osobou počas minulého režimu bol súčasný srbský premiér Zoran Djindjič.
Spisy, ktoré na základe vládneho rozhodnutia budú sprístupnené verejnosti, sa budú týkať tých osôb, "ktoré boli sledované pre svoje politické presvedčenie a činnosť." Srbi podozriví z kolaborácie so zahraničnými špionážnymi službami alebo z účasti na teroristických akciách však nebudú môcť do svojich spisov nahliadnuť, zdôraznil Mihajlovič.
Cudzí štátni príslušníci, ako napríklad novinári a diplomati, by teoreticky mohli získať prístup k svojim spisom, ak by sa im ich dokumenty sprístupnili, povedal Mihajlovič. Dodal však, že "je vysoko nepravdepodobné, že by niekto z ich bol býval sledovaný ako vnútorný nepriateľ štátu."
