BUDAPEŠŤ. Maďarsko podporí kandidatúru Srbska na členstvo v EÚ, len ak Belehrad zmení nedávno prijatý reštitučný zákon týkajúci sa majetku zhabaného bývalým komunistickým režimom. Nový zákon podľa maďarského ministerstva zahraničia diskriminuje Maďarov žijúcich v Srbsku.
Legislatíva totiž neumožňuje vrátenie alebo odškodnenie v prípadoch, ak bol poškodený vlastník počas vojny príslušníkom okupačných síl, aj keď nespáchal žiadne zločiny. Severné časti Srbska pritom v rokoch 1941 až 1944 okupovala maďarská armáda, do ktorej sa nechali naverbovať aj mnohí miestni Maďari. Budapešť tvrdí, že Srbsko teraz trestá ich potomkov.
”Zákon sa zakladá na princípe kolektívnej viny a preto je diskriminačný a v rozpore s právom a hodnotami EÚ,” píše sa vo vyhlásení ministerstva. Srbsko musí podľa neho problém odstrániť najneskôr do začiatku decembra.
Európska komisia v stredu navrhla, aby EÚ Srbsku udelila štatút kandidátskej krajiny. Európska rada bude o tomto bode rokovať na summite 9. decembra, pričom schválenie tohto štatútu si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín.
”Nastane vážny problém, ak Srbsko túto záležitosť nevyrieši,” povedal vo štvrtok maďarský minister zahraničia János Martonyi. Srbská legislatíva je podľa neho morálne, právne a politicky neprijateľná. Na otázku, či bude Maďarsko na summite vetovať kandidatúru Srbska, Martonyi odpovedal, že ”vláda rozhodne podľa momentálnej situácie”.
Zákon o vracaní majetku zhabaného juhoslovanským komunistickým režimom po druhej svetovej vojne srbský parlament schválil 26. septembra. Ide o súčasť reforiem súvisiacich s úsilím Belehradu o vstup do EÚ. Reštitučný zákon predpokladá vrátenie majetku prostredníctvom dlhopisov špeciálneho štátneho fondu dotovaného sumou dve miliardy eur.
Vlastník alebo dedič môže rátať s odškodným najviac vo výške 500-tisíc eur, proti čomu mnohí poškodení protestujú. Zákon sa týka asi 150 000 ľudí. V Srbsku žije 300 000 Maďarov.
