Pripravíme sa o vplyv na politické rozhodovanie únie. Ukázali sme, že keď s niečím súhlasíme, ešte to neznamená, že to aj schválime.
BRUSEL, BRATISLAVA. Prvýkrát dalo Slovensko o sebe vedieť v júli minulého roka. Ako jediná krajina eurozóny sme odmietli pomoc Grécku. Už vtedy reagoval Brusel tvrdo.
„To sme v minulosti nezažili. Je to porušenie princípu solidarity, ktorá má v eurozóne vládnuť práve v ťažkých časoch,“ povedal hovorca eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Amadea Altafaja Tardia.
Minulý rok bolo Slovensko proti bilaterálnej pomoci Grécku, ale odsúhlasilo euroval ako systémové riešenie krízy, čo nám pomohlo stráviť tvrdú kritiku Bruselu.
Teraz máme povesť najväčšieho odporcu rozšíreného eurovalu, hoci s ním naša vláda na júlovom summite v Bruseli súhlasila.
Škrtnú Slovensko
Fakty
Euroval 1
Európsky fond finančnej stability (EFSF) schválilo 16 krajín eurozóny (vrátane SR) 9. mája 2010 na pomoc krajinám vo finančných problémoch, jeho kapacita je 440 miliárd eur, príspevok Slovenska je 4,37 miliardy eur, zvýšenie na 780 miliárd eur už schválili všetky krajiny eurozóny okrem Slovenska, dočasný euroval (EFSF) má od roku 2013 nahradiť trvalý euroval (ESM).
Dôsledky nášho NIE by tentoraz boli citeľné. „Buď Slovensko odsúhlasí euroval na druhý raz, alebo ho Nemecko s ďalšími krajinami eurozóny obíde,“ myslí si Miguel Otero-Iglesias z parížskej ESSCA School of Business.
„Podpíšu nový kontrakt bez Slovenska. Do budúcnosti to znamená, že v prípade akýchkoľvek problémov bude Slovensko osamotené pri ich riešení,“ dodáva analytik, ktorý v minulosti pôsobil na katedre medzinárodných vzťahov oxfordskej Brookes University.
To, že by Európa škrtla Slovensko z textu o eurovale, by bolo symbolické. Prišli by sme o vplyv pri politických rozhodnutiach. Brusel bojuje o záchranu eura, ale aj Európskej únie. Slovenské NIE by ukázalo, že do toho s Bruselom nejdeme.
Euroval pritom nezastavíme. Podľa odborníkov prejde so Slovenskom, či bez neho. Náš podiel nie je taký veľký, aby si ho k svojej sume neprikleplo Nemecko bez toho, aby o tom museli parlamenty ešte raz hlasovať.
„Potom môžeme Slovensku len želať, aby nikdy samo nepotrebovalo pomoc alebo solidaritu iných,“ povedal rakúsky novinár Otmar Lahodynsky, ktorý píše v týždenníku Profil o Európskej únii.
Budete za čiernu ovcu
Analytik Centra pre štúdium európskych politík v Bruseli Piotr Kaczynski to podal drsne.
„Pre Európu je dôležitejší osud eurovalu ako osud slovenskej vlády,“ povedal. Ak sa euroval neschváli, Slovensku hrozí, že ho budú považovať „za čiernu ovcu, ktorá sa nedokáže rozhodnúť“.
Brusel má najväčšie obavy z toho, že by príklad Slovenska mohli nasledovať ďalšie krajiny, hlavne Fínsko, ktoré si už ako jediné vymohlo záruky za pôžičku.
Podľa europoslankyne Anny Záborskej sa bude v blízkej budúcnosti rozhodovať o ďalšej podobe Európskej únie a hrozí, že veľké štáty budú robiť kľúčové rozhodnutia na základe väčšiny. Nesúhlasné postoje menších štátov tak budú ignorované.
„Môže sa nám stať, že pri ďalšom posilňovaní centrálneho plánovania, zdaňovania a prerozdeľovania v únii sa už nikto nebude pýtať na názor tých menších,“ dodala Záborská.
Euroval funguje aj bez nás
Bez nášho súhlasu nebude mať euroval viac peňazí a viac právomocí, ale pomáhať zadlženým štátom bude ďalej.
BERLÍN, BRATISLAVA. Európsky fond finančnej stability (EFSF), teda euroval, začal fungovať v júni minulého roka, aby pomohol zadĺženým krajinám.
K dispozícii má sumu 440 miliárd eur a na tom sa nič nezmení ani po slovenskom NIE. Ďalej sa bude z týchto peňazí pomáhať Írsku a Portugalsku a z pomoci dohodnutej na jar 2010 Grécku.
Bez nás nezvýšia
Naše NIE zablokuje zvýšenie eurovalu zo 440 miliárd na 780 miliárd a rozšírenie právomocí eurovalu, pretože na to je potrebný súhlas všetkých 17 členov eurozóny.
Rozšírený euroval mal upokojiť trhy a ukázať, že eurozóna je pripravená zachrániť aj veľké krajiny, ktoré by sa dostali do problémov, teda Taliansko alebo Španielsko.
Blokáda Slovenska bude podľa magazínu Der Spiegel vnímaná ako blamáž pre záchrancov eura, ktorá spôsobí nepokoje na trhoch a vytvorí tlak na zadlžené štáty eurozóny.
Obídu Slovensko
Už pred naším rozhodnutím Európa potichu diskutovala o možnostiach. Jeden scenár hovoril o tom, že záväzok Slovenska preberie zvyšných 16 štátov eurozóny, čo je 0,5 percenta z pomoci, teda 3,5 miliardy eur.
Druhá možnosť je, že ostatné štáty nezvýšia euroval na 780 miliárd, ale o nejakú nižšiu sumu. Tretia možnosť znela, že sa rokovania o pomoci zadlženým štátom začnú odznova, do čoho sa však európskym politikom chce najmenej.
Z právnického hľadiska nie je rozšírený euroval bez nášho súhlasu možný. Experti sa včera zhodovali, že politici nájdu nejaké riešenie, aby platil. „Som si celkom istý, že sa urobí nejaký zákulisný obchod, aby euroval platil,“ povedal pre Deutsche Welle nemecký ekonóm Rober Halver.
Možnosť posilniť euroval aj bez súhlasu Slovenska včera pripustil rakúsky minister zahraničných vecí Michael Spindelegger a rakúska ministerka financií Maria Fekterová.
Pred rozhodnutím Slovenska však nechceli hovoriť konkrétnejšie.
(mim)
Autor: jgl, ela
