JAMAMOTO, BRATISLAVA. Terašima Sačiko je staršia 73ročná pani. Posledné roky zbierala na poliach v okolí mesta Jamomoto v prefektúre Mijagi jahody.
Tento rok však jahody nebudú. Polia na severovýchode Japonska sú zničené, zasolené morskou vodou a nik poriadne nevie, kedy sa bude dať na postihnutej pôde niečo pestovať.
Oblasti najťažšie zasiahnuté marcovým zemetrasením, následnou vlnou cunami či radiáciou z jadrovej elektrárne Fukušima sa spamätávajú iba pomaly. Krajina však hovorí o ďalšej katastrofe. Ostrovnú monarchiu prestali navštevovať turisti.
Turisti neprišli
Pred siedmimi mesiacmi zasiahli Japonsko silné zemetrasenie a vlna, ktoré zabili 23–tisíc ľudí a zničili jadrovú elektráreň Fukušima.
Do okolia vtedy unikla radiácia, ktorá zamorila more aj pôdu. Rozsiahlu oblasť okolo nukleárneho zariadenia museli úrady vysťahovať.
Ostali len mestá duchov s domami, ktoré vyzerajú, akoby im niekto rozrezal bruchá. Okná, dvere a celé steny vytrhnuté a vyrazené von, všade rozhádzaný nábytok, periny aj hračky. Miesta, kde sa nemôže vrátiť Terašima Sačiko, ale ktoré nenavštevujú ani turisti. Tak ako celú krajinu.
„Ľudia k nám nechcú chodiť,“ hovorí pre americký denník Pittsburgh Post-Gazzete sprievodca Mie Tamadová. „Nik sa neukáže.“
Aj napriek tomu, že prefektúra Kjóto leží relatívne ďaleko od epicentra zemetrasenia a nie je zničená ako mesto Jamamoto, v ktorom žila pani Sačiko, mestá museli zrušiť väčšinu turistických prehliadok.
Agentúra AFP odhaduje, že krajina prišla o tretinu až polovicu bežných návštevníkov, ktorí do krajiny v tomto období cestovali. Zväčša sa obávajú radiácie.
Rozdávajú letenky
Japonská turistická agentúra sa preto rozhodla, že od apríla budúceho roku rozdá desaťtisíc leteniek do krajiny.
Ľudia získajú spiatočný let, ak sa zaviažu, že si sami zaplatia ubytovanie a o svojich skúsenostiach z Japonska napíšu krátku reportáž.
Tú chce agentúra zverejniť na internete. Ostrov plánuje zahraničným záujemcom ukázať, že krajina sa po prírodnej katastrofe, ktorá zabila tisíce ľudí, pozviechala.
Väčšinu ciest a ulíc už v konštitučnej monarchii opravili, aj v najhoršie postihnutých oblastiach fungujú základné služby a letiská. Trosky a vraky áut už upratali alebo zviezli na obrovské hromady, kde ich triedi ťažká technika.
V krajine sa však masívne šetrí elektrickou energiou. Aj keď napríklad v Sendai, hlavnom meste prefektúry Mijagi, už robotníci vztýčili strhnuté stĺpy elektrického vedenia.
„Japonci sa snažia neplytvať elektrinou,“ hovorí pre americký denník aj Tokijčan Joši Kurosu. „Nepoužívajú toľko svetlo a klimatizáciu, snažia sa nejazdiť autom. A niektorí sa stále boja kontaminovaného jedla.“
Naspäť domov
Nie všade sa však dá žiť. Kilometre okolo Fukušimy sú stále uzavreté. V evakuačných táboroch a provizórnych príbytkoch žijú už mesiace tisícky ľudí. Podľa vládneho plánu by sa mali do vlastného presťahovať do desiatich rokov.
Aj Terašima Sačiko chce naspäť svoj domček. „Ten, ktorý mi vzala vlna. No viem, že na pôvodnom mieste to už nejde.“
Prvé deti majú problémy z ožiarenia
Japonsko otestuje státisíce detí. Krajina má strach z rakoviny.
TOKIO, BRATISLAVA. Treba vyšetriť viac ako tristotisíc detí. Tak reagovali japonské úrady, ktoré chcú otestovať všetky osoby mladšie ako osemnásť rokov.
Chcú zistiť, či ich mohla zasiahnuť radiácia z poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima a spôsobiť im zdravotné problémy.
Práve deti a tehotné ženy sú najviac náchylné na problémy spôsobené radiáciou. Ostrovná krajina chce preto vedieť, či deti z rizikovej oblasti nemajú ťažkosti so štítnou žľazou.
Plánuje tak upokojiť obavy verejnosti, ktorá sa bojí rakoviny, podobne ako v prípade nukleárnej katastrofy v Černobyle. Tam trpeli následkami tisícky ľudí.
Japoncov vystrašili prvé výsledky testov detí, ktoré žili priamo v okolí jadrového zariadenia. Podľa agentúry AFP malo desať zo stotridsať evakuovaných osôb hormonálne ťažkosti alebo abnormálne výsledky pri preskúmaní štítnej žľazy.
Úrady však tvrdia, že riziko nehrozí nikomu, kto žil viac ako dvadsať kilometrov od samotnej elektrárne.
Ministerstvo zdravotníctva chce aj tak testovať deti každé dva roky, až kým nedosiahnu dvadsiatku. Potom by sa mali podrobiť vyšetreniu každých päť rokov.
Tomáš Prokopčák
Autor: Adéla Dražanová