LUXEMBURG. Európska únia dnes rozšírila sankcie voči autoritárskemu režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý aj napriek výzvam EÚ pokračuje v utláčaní domácej opozície.
Na nových sankciách sa dohodli účastníci zasadnutia Rady ministrov zahraničných vecí EÚ v Luxemburgu.
Sankcie voči bieloruskému režimu sa týkajú zákazu udeľovania cestovných víz a zmrazenia aktív pre vybraný okruh politikov a ľudí blízkych Lukašenkovi. Doteraz 192-členný zoznam bol dnes rozšírený o 16 ďalších osôb, čo znamená, že už vyše 200 Bielorusov má v EÚ štatút neželanej osoby.
EÚ sa taktiež rozhodla trestať svoje členské krajiny, ktoré posielajú zbrane a ďalšie vybavenie do tejto východoeurópskej krajiny.
"Lukašenko by mal pochopiť, že musí prepustiť na slobodu všetkých politických väzňov," povedal v tejto súvislosti pre tlačovú agentúru AP šéf holandskej diplomacie Uri Rosenthal. Podľa neho ak doterajšie "mäkké" opatrenia EÚ nebudú stačiť. Sankcie voči Minsku by sa mali ešte viac pritvrdiť, aby Lukašenko pochopil, že nemá iné východisko.
Jedným z impulzov pre zavedenie nových sankcií voči Bielorusku bol aj prípad Alesa Beliatskeho, lídra skupiny Vjasna bojujúceho proti Lukašenkovmu spôsobu vládnutia.
Bezpečnostné orgány ho už obvinili z daňových únikov, za ktoré mu v prípade odsúdenia hrozí až sedemročné väzenie. Kauza mala aj medzinárodný rozmer, keďže Beliatskeho zatkli Bielorusi aj vďaka bankovým údajom, ktoré im poskytlo susedné Poľsko. Varšava sa už za to ospravedlnila, tvrdí však, že Minsk zneužil automatický systém výmeny bankových dát medzi oboma krajinami.
Ashtonová vyzvala na zrušenie trestu smrti
Vysoká komisárka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová a generálny tajomník Rady Európy Thorbjörn Jagland v dnešnom spoločnom vyhlásení k Svetovému a Európskemu dňu boja proti trestu smrti vyzvali medzinárodnú verejnosť na globálne zrušenie hrdelného trestu.
"Európska únia a Rada Európy znovu potvrdzujú svoje spoločné stanovisko k trestu smrti a odhodlanie vedúce k jeho celosvetovému zrušeniu. Považujeme trest smrti za nehumánny a za porušovanie ľudskej dôstojnosti," uvádza sa v stanovisku Ashtonovej a Jaglanda.
Obaja európski politici poukázali na to, že v Európe sa potvrdila skutočnosť, že uplatňovanie trestu smrti neviedlo k znižovaniu násilných činov a vždy existuje riziko justičných omylov, voči ktorým nijaký právny systém nie je imúnny a ktoré môžu viesť k nenávratnej strate životov nevinných ľudí.
"Od roku 1997 nedošlo k žiadnej poprave na území našich členských štátov. Aj naďalej odsudzujeme používanie trestu smrti v Bielorusku, ktoré je jedinou európskou krajinou uplatňujúcou hrdelný trest," uviedli Ashtonová a Jagland. Vyzvali bieloruskú vládu, aby okamžite uplatnila moratórium na trest smrti s vyhliadkou jeho definitívneho zrušenia.
Viaceré pokusy s Minskom
Európska únia od roku 2004 uvalila na Bielorusko viacnásobné sankcie, okrem iného zákazy vstupu pre Lukašenka a členov jeho režimu.
V roku 2008 ich však čiastočne zrušila v snahe zlepšiť dialóg s Minskom. O ich obnovení rozhodla po tvrdom zásahu proti opozičným demonštrantom, ktorí chceli vyjadriť nespokojnosť s výsledkom a priebehom vlaňajších prezidentských volieb. Ich víťazom sa stal totiž opäť dlhoročný líder Lukašenko.
Ježovica: Na ťahu je Minsk
Rada ministrov zahraničných vecí Európskej únie dnes v Luxemburgu okrem iného rozhodla aj o predĺžení reštrikčných opatrení voči Bielorusku o jeden rok do 31. októbra 2012 a o rozšírení existujúcich sankčných zoznamov, povedal pre TASR štátny tajomník MZV SR Milan Ježovica.
"Politika, na ktorej sa dohodla EÚ voči bieloruskému vedeniu, je založená na troch elementoch. A to je bezpodmienečné prepustenie a úplná rehabilitácia všetkých politických väzňov a politický dialóg s opozíciou. To sú základné elementy politiky, v ktorých budeme pokračovať. Na ťahu je dnes bieloruské vedenie, aby ukázalo, či je schopné v takomto rámci, normálnom európskom fungovať," povedal slovenský štátny tajomník.
Milan Ježovica dodal, že postoj EÚ voči režimu v Minsku vychádza zo skutočnosti, že ľudia, ktorí protestovali vlani v decembri alebo tí, čo sa teraz v sobotu zúčastnili na demonštráciách vo viacerých miestach Bieloruska, sa nedopustili ničoho zlého, keď prejavili svoj názor pokojným spôsobom.
"Otázka nestojí na tom, ako reaguje bieloruské vedenie na politiku EÚ, ale či európska politika vychádza z toho, v čo všetci veríme. A my veríme, že každý v Európe má právo predstaviť svoj názor a že za tento názor nesmie byť trestaný," povedal Milan Ježovica o postoji EÚ voči režimu Alexandra Lukašenka, ktorý potláča akékoľvek kritické názory vo svojej krajine.
Predstavitelia európskej diplomacie dnes rokovali aj o vzťahoch s Ukrajinou, pričom sa spoločne zhodli, že Ukrajina je dôležitým európskym partnerom a že jej napredovanie na európskej ceste je v záujme oboch strán.
"Veríme, že Ukrajina bude prijímať také rozhodnutia, ktoré ju nebudú vylučovať, ale skôr približovať k naplneniu cieľa, ktorý si zadefinovala, čiže dostať sa bližšie k EÚ," odpovedal štátny tajomník diplomaticky na otázku, či sa predstavitelia európskej diplomacie zaoberali aj otázku súdneho procesu s bývalou ukrajinskou premiérkou Juliou Tymošenkovou. Táto otázka bude aj jednou z horúcich tém rokovaní počas budúcotýždňového stretnutia (20. októbra) ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom v Bruseli.
"Slovensku celkom prirodzene záleží na tom, aby Ukrajina posilňovala svoju spôsobilosť riešiť svoje vnútorné výzvy spôsobom, ktorý ju približuje Európskej únii," povedal Ježovica.
tasr
