Ramalláh 5. júna (TASR) - Cestovanie na západnom brehu rieky Jordán sa od piatkového bombového útoku na diskotéke v Tel Avive stalo ruletou, pri ktorej žetóny rozdáva izraelská armáda. Hoci Palestínčania sú na uzávierku ciest od začiatku intifády už zvyknutí, tentokrát sa ocitli v novej situácii. Sprísnená kontrola na hlavných prístupových cestách a buldozérmi zničené vedľajšie poľné cesty, ktoré sa doteraz používali ako alternatívne trasy, znamenajú neistotu pri presune z jednej oblasti do druhej.
"Tri dni som sa snažila dostať sa z Jeruzalema do Birzeitu," hovorí Nemka Gesa, ktorá na palestínskej univerzite v Birzeite študuje arabčinu. "V piatok som sa bola pozrieť na pohreb Fajsala Husajního a keď som v sobotu chcela ísť naspäť, dozvedela som sa, že cesta z Ramalláhu do Birzeitu je zatvorená a vojaci nepúšťajú nikoho. Neskôr mi priatelia zavolali, že sa im cez armádne stanovisko podarilo prejsť. Všetko je len otázkou šťastia, či checkpoint, ako miestni nazývajú vojenskými džípmi či tankom zatarasenú cestu, bude práve otvorený, alebo nie."
Približne 30 kilometrov dlhá cesta z Jeruzalema do Birzeitu sa pred intifádou dala zvládnuť za menej ako hodinu, pričom prestupnou stanicou bolo mesto Ramalláh, ležiace asi 25 km severne od Jeruzalema. Po prepuknutí nepokojov cesta trvala raz tak dlhšie kvôli zdržaniu na stanovištiach či kvôli nebezpečným obchádzkovým trasám vedúcim cez strmé zaprášené cesty, teraz rozryté buldozérmi.
V tieto dni vôbec nie je isté, či je vôbec otvorená aj hlavná cesta. Predpovedať sa vôbec nedá, pretože situácia na stanovištiach sa mení každú hodinu. Niekedy vojaci dostanú príkaz, aby cez prechod nepúšťali nikoho.
"Tie uzávierky nemajú zmysel," hovorí Palestínčan Said z Jeruzalema, "pretože všetky cesty či horské chodníky sa kontrolovať nedajú. A keď sa niekto rozhodne spáchať v Izraeli atentát, únava ho nezastaví a nebude mu prekážať, že s 20 kilogramami výbušniny na tele bude kráčať deň či dva."
Podobný názor ako Said ma väčšina Palestínčanov. Sú presvedčení, že uzávierky ciest sú len kolektívnym trestom pre búriaci sa národ. Ako si totiž majú vysvetliť doterajší bežný jav, keď žlté taxíky s palestínskymi cestujúcimi po desaťminútovej obchádzke vyšli len niekoľko desiatok metrov za kontrolným stanovišťom a pred zrakmi vojakov pokračovali v jazde na hlavnej ceste?
Najviditeľnejší dopad uzavretia cesty je cítiť pri dedine Surda, vzdialenej asi dva kilometre severne od Ramalláhu, ktoré je známe ako ekonomické centrum palestínskych území. Vojaci na tejto ceste, spájajúcej okolité dediny s Ramalláhom, znemožňujú cestu za prácou, do nemocníc či škôl približne 35 tisícom ľudí. Na Univerzite Birzeit, na ktorej študuje 5000 študentov, sa od soboty nekonali prednášky a semináre, keďže študenti sa na nich nemohli zúčastniť.
Regály obchodov v dedinách pri Ramalláhu pomaly začínajú zívať prázdnotou, pretože okrem taxíkov nemôžu cez stanovištia prechádzať žiadne nákladné auta či súkromné vozidlá. Na otázku, čo budú robiť, keď sa všetok tovar v obchodoch minie, predavač v Birzeite len pokrčí plecami.
"Situácia je zlá," konštatuje a smutne doloží, že ľudia budú pravdepodobne nútení chodiť za nákupmi z Ramalláhu. Veď Palestínčania sú na nečakané situácie zvyknutí a nejaké riešenie vždy nájdu.
(spolupracovníčka TASR Dana Praženicová) vk dem
