Belehrad 5. júna (TASR) - Na území Srbska sú známe tri masové hroby Kosovčanov, ktoré počas konfliktu na jar roku 1999 z provincie odviezli, čím sa vtedajší režim snažil utajiť spáchanie vojnových zločinov. V Belehrade to dnes vyhlásil srbský minister vnútra Dušan Mihajlovič.
Mihajlovič potvrdil, že telá objavené pred dvoma rokmi v chladiarenskom kamióne potopenom v Dunaji pri východosrbskom meste Kladovo, boli pochované neďaleko Belehradu a teraz sú predmetom skúmania súdnych lekárov a patológov.
"Existujú ešte dve možné miesta," dodal Mihajlovič na tlačovej konferencii. Bližšie informácie odmietol uviesť a obmedzil sa na konštatovanie, že hroby "neobsahujú len telá z nákladného auta" potopeného v marci 1999 pri Kladove.
Podľa ministra vyšetrovanie minulý týždeň prebral tím expertov vytvorený belehradským Inštitútom pre súdne lekárstvo. Ako dodal, bude to "veľmi dlhé vyšetrovanie".
Mihajlovič poprel správy, podľa ktorých ministerstvo vnútra vedelo o účasti vedenia juhoslovanskej armády na "čistení bojiska" v Kosove.
Počas víkendu Mihajlovič oznámil, že hrob pri Belehrade obsahuje pozostatky - vrátane troch od tiel oddelených hláv - 86 osôb. Telá boli tajne pochované po objavení chladiarenského kamióna.
Režim vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševiča nález označil za štátne tajomstvo.
V súvislosti so snahami Miloševiča o utajenie vrážd predstavitelia súčasného belehradského vedenia načrtli možnosť obvinenia Miloševiča z vojnových zločinov. Exprezident je kvôli podozreniam z korupcie a zneužívania moci od 1. apríla v belehradskom väzení.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Miloševiča a štyroch ďalších vysokých predstaviteľov v máji 1999 obžaloval zo spáchania vojnových zločinov.
Otázka jeho vydania momentálne dominuje vnútropolitickej situácii v Juhoslávii, kde podľa mnohých pozorovateľov hrozí prepuknutie vládnej krízy. Dôvodom sú nezhody, ktoré medzi koaličnými partnermi - Demokratickou opozíciou Srbska (DOS) a čiernohorskou Socialistickou ľudovou stranou (SNP) - vyvolal návrh zákona o spolupráci s ICTY. Zákon má otvoriť cestu pre vydanie Miloševiča do Haagu. Prijatie zákona je dôležitou podmienkou pre to, aby JZR získala medzinárodnú finančnú pomoc.
Predstavitelia oboch strán o tejto otázke rokovali doteraz dvakrát - naposledy v nedeľu v noci - bez dosiahnutia pokroku. SNP navrhuje, aby federálny zákon bol len právnym základom pre vydávanie podozrivých s tým, že o vydaní konkrétnych osôb sa bude s konečnou platnosťou rozhodovať v jednotlivých juhoslovanských republikách, v Srbsku alebo v Čiernej Hore.
Predstavitelia DOS sa vyslovili proti tomuto návrhu s tým, že vzťahy s ICTY musí riešiť jediný zákon.
Obe strany vyjadrili ochotu o záležitosti ďalej rokovať. Nasledujúce stretnutie sa má podľa predsedu dolnej komory parlamentu Dragoljuba Mičunoviča konať v stredu večer v Belehrade.
