AKTUALIZOVANÉ 16:38

V Bonne sa začali oslavy 21. výročia zjednotenia krajiny

Nemecké zjednotenie oslavovali v Bonne už od soboty státisíce ľudí.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a nemecký prezident Christian Wulf na oslavách 21. výročia zjednotenia krajiny.(Zdroj: SITA/AP)

Ekumenickou bohoslužbou sa dnes začali v Bonne ústredné oslavy 21. výročia zjednotenia Nemecka.

BONN. Za prísnych bezpečnostných opatrení sa na bohoslužbe zúčastnili aj nemecký prezident Christian Wulff, kancelárka Angela Merkelová a predseda Bundestagu Norbert Lammert.

Kolínsky katolícky arcibiskup Joachim Meisner pripomenul, že treba udržiavať výdobytky opätovného zjednotenia Nemecka. Hlavne mladým treba pomôcť, aby dokázali chrániť a prehlbovať slobodu - so zreteľom na minulosť so závorami a železnou oponou, podotkol Meisner.

Nemecké zjednotenie oslavovali v Bonne už od soboty státisíce ľudí. V okolí Bonnu a v Offenbachu zadržala polícia v sobotu podozrivých islamistov, ktorí údajne plánovali trestný čin, ale potom ich prepustili. Podľa polície neexistuje "aktuálne ohrozenie" počas osláv nemeckého štátneho sviatku.

Nemecká kancelárka pri príležitosti 21. výročia zjednotenia krajiny zverejnila videoposolstvo, v ktorom uviedla, že východ a západ Nemecka sú "na dobrej ceste" na dovŕšenie nemeckého zjednotenia.

Merkelová - ktorá vyrástla v bývalej Nemeckej demokratickej republike - pripomenula, že na minulosť a zjednotenie krajiny sa dívajú s hrdosťou. Podotkla však, že medzi východnými a západnými spolkovými krajinami stále existujú určité výrazné rozdiely.

Zjednotenie Nemecka nemožno vnímať ako samozrejmosť: ide o to, zachovať ho v zjednotenej spoločnej Európe, upozornila dnes v Bonne kancelárka Angela Merkelová na okraji ústredných osláv 21. výročia znovuzjednotenia krajiny.

Pre Nemecko je budúcnosť bez Európskej únie nemysliteľná, vyhlásil vo svojom slávnostnom prejave na oslavách predseda ústavného súdu Andreas Vosskuhle.

"Spolková republika nie je v únii len preto, že sa to ekonomicky vypláca - EÚ sa zakladá na historicky neoklamateľnom poznatku, že mier, slobodu a blahobyt na tomto kontinente možno dlhodobo a trvalo garantovať len úzkym zväzkom. To platí v dobrých i zlých časoch, dnes i zajtra. O konkrétnej podobe tohto zväzku musíme neustále diskutovať, v spojení zostaneme však navždy," vyhlásil podľa agentúry DPA najvyšší predstaviteľ spolkového ústavného súdu.

V Severnom Porýní-Vestfálsku predstavovali dnešné oslavy znovuzjednotenia krajiny vyvrcholenie miestnych osláv 65. výročia vzniku tejto spolkovej krajiny, na ktorých sa zúčastnilo v uplynulých dňoch podľa odhadov až okolo 700.000 ľudí.

Tamojšia krajinská premiérka Hannelore Kraftová označila dnes znovuzjednotenie Nemecka za víťazstvo demokracie nad diktatúrou. "Spomienka na to sa ani po 21 rokoch nesmie stať rutinou, musíme ju udržať nažive," zdôraznila úradujúca šéfka Spolkovej rady. Súčasne apelovala, že to, čo sa sčasti artikuluje ako "hnev na tých hore", sa musí zmeniť na konštruktívnu výmenu názorov: odvahu namiesto hnevu.

Kraftová sa vo svojom vystúpení postavila aj proti individuálnemu postupu na národnej úrovni v období súčasnej finančnej krízy. Nemecko nesmie podľa nej pri stabilizácii eura podľahnúť pokušeniu, stiahnuť sa do zdanlivo národnej idyly a pokúsiť sa radšej o to samostatne. Bola by to historická chyba, zdôraznila krajinská premiérka.

ico

Rozdelenie a opätovné zjednotenie Nemecka

Situácia vo svete, nástup Michaila Gorbačova k moci, začiatok perestrojky v bývalom ZSSR a vývoj v Nemeckej demokratickej republike (NDR) spôsobili, že v roku 1989 prišlo v NDR k pádu komunistického režimu a k zrúcaniu Berlínskeho múru - dlhoročného symbolu rozdelenia Nemecka. Tento vývoj otvoril cestu k zjednoteniu Nemecka, ktoré oficiálne nastalo 3. októbra 1990.

V tento deň sa k Nemeckej spolkovej republike pričlenila NDR. Novými spolkovými krajinami sa stali Brandenbursko, Meklenbursko-Predpomoransko, Sasko-Anhaltsko, Sasko a Durínsko. Nemecký parlament vyhlásil 3. október za štátny sviatok, ktorý sa pripomína od roku 1991.

4. - 11. 2. 1945 - V Jalte na Kryme sa uskutočnila Jaltská (Krymská) konferencia šéfov vlád troch hlavných mocností protifašistickej koalície (ZSSR, USA a Veľká Británia). Účastníci stretnutia (J.V.Stalin, F.D.Roosevelt a W.Churchill) sa dohodli na zásadách kapitulácie Nemecka, okupácie, kontroly, reparácií a o spoločnej povojnovej politike spojencov voči Nemecku. Hlavným výsledkom konferencie bola dohoda rozdeliť Nemecko na štyri okupačné zóny.

2. 5. 1945 - Červená armáda dobyla Berlín.

5. 6. 1945 - V Nemecku prevzala moc Kontrolná rada.

7. 5. 1945 - V hlavnom stane vrchného veliteľa spojeneckých armád generála Dwighta D. Eisenhowera v Remeši bola podpísaná bezpodmienečná kapitulácia nemeckej armády. Dokument toho istého znenia podpísali zástupcovia vrchného velenia Wehrmachtu 8. mája v Berlíne-Karlshorste za prítomnosti vojenských predstaviteľov ZSSR, USA, Veľkej Británie a Francúzska.

7. 7. - 2. 8. 1945 - Postupimská konferencia troch veľmocí (ZSSR, USA a Veľkej Británie) schválila zásady povojnového usporiadania Nemecka, rozhodla o demilitarizácii, dekapitalizácii, demokratizácii a denacifikácii Nemecka. Opatrenia prijaté konferenciou mali umožniť obnovu krajiny na demokratickom základe a vytvoriť predpoklady pre vznik jednotného nemeckého demokratického štátu. Na tejto konferencii bol definitívne schválený systém štvorstrannej okupácie Nemecka. Boli určené nové nemecko-poľské hranice na čiare Odra-Nisa a rozhodlo sa o odsune Nemcov z bývalého Československa, Poľska a Maďarska.

26. 7. 1945 - Nemecko bolo rozdelené na štyri okupačné zóny: východnú (sovietsku: Brandenbursko, Meklenbursko, Sasko, Sasko-Anhaltsko, Durínsko), severozápadnú (britskú: Hamburg, Dolné Sasko, Severné Porýnie-Vestfálsko a Šlezvicko-Holštajnsko), juhozápadnú (americkú: Brémy, Hesensko, Bavorsko, Bádensko-Württembersko) a západnú (francúzsku: Porýnie-Falcko, Bádensko, Württembersko-Hohenzollernsko, Sársko).

2. 12. 1946 - USA a Veľká Británia podpísali dohodu o spojení svojich okupačných pásiem (s platnosťou od 1.1.1947) a vznikla Bizónia, pripojením Francúzska 1.8.1948 vznikla Trizónia. Konferencia šiestich západných štátov (Belgicko, Francúzsko, Luxembursko, Holandsko, USA a Veľká Británia) v Londýne rozhodla o vytvorení samostatného nemeckého štátu v západných okupačných zónach.

18. 6. 1948 - V Trizónii sa uskutočnila menová reforma, ako jednotné platidlo sa zaviedla nemecká marka.

23. 6. 1948 - Menová reforma v sovietskej okupačnej zóne. Sovietsky zväz prerušil spojenie medzi západnými sektormi Berlína a západným Nemeckom.

26. 6. 1948 - USA a Veľká Británia vytvorili letecký most pre zásobovanie mesta. Berlínska kríza bola urovnaná až na jar 1949 rokovaním s USA.

21. 6. 1949 - Západoberlínske orgány prijali rozhodnutie o pričlenení Západného Berlína k západnému Nemecku.

7. 9. 1949 - V západnom Nemecku vyhlásili Nemeckú spolkovú republiku (NSR).

21. 9. 1949 - V NSR vstúpil do platnosti okupačný status. Podľa neho NSR získala samosprávu, avšak západné mocnosti si ponechali viaceré práva - spolková vláda nemohla viesť zahraničnú politiku, zahraničný obchod a nadväzovať diplomatické styky. Okupačné mocnosti mali právo zrušiť ktorýkoľvek západonemecký zákon, zasahovať do vnútorných záležitostí, alebo zosadiť spolkovú vládu.

7. 10. 1949 - Vo východnom Nemecku vyhlásili Nemeckú demokratickú republiku (NDR).

22. 11. 1949 - Uzatvorili sa tzv. petersberské dohody medzi spolkovou vládou a západnými okupačnými mocnosťami, ktoré umožňovali vstup NSR do západoeurópskych hospodárskych a politických organizácií.

9. 7. 1951 - USA prostredníctvom tzv. Trumanovej deklarácie vyhlásili skončenie vojnového stavu medzi USA a Nemeckom, po tejto deklarácii vydali prehlásenie o skončení vojnového stavu s Nemeckom aj ďalšie štáty.

25. 1. 1955 - Bývalý Sovietsky zväz ukončil vojnový stav s Nemeckom.

8. - 14. 9. 1955 - Spolkový kancelár Konrad Adenauer navštívil ZSSR, NSR a Sovietsky zväz nadviazali diplomatické styky.

26. 6. 1957 - Vláda NDR navrhla vláde NSR začať rozhovory o normalizácii vzájomných vzťahov, rozvoji spolupráce a vytvorení konfederácie, ktorá by zahrňovala oba nemecké štáty.

13. 8. 1961 - NDR začala budovať múr na hraniciach so Západným Berlínom.

3. 9. 1971 - Sovietsky zväz, USA, Veľká Británia a Francúzsko podpísali dohodu o Západnom Berlíne, ktorá potvrdzovala, že Západný Berlín nie je súčasťou NSR a že západonemecké orgány nebudú v Západnom Berlíne vykonávať činnosť, ktorá je v rozpore s touto dohodou.

8. 11. 1972 - V západonemeckom Bonne podpísali zmluvu o základoch vzťahov medzi NDR a NSR (Vo východonemeckom Berlíne podpísaná 21.12.1972). Do platnosti vstúpila 21.6.1973.

júl 1989 - Začal sa masový útek občanov NDR do NSR. Od júla do decembra 1989 utieklo do NSR asi 380.000 obyvateľov NDR. Útek cez Maďarsko, Poľsko a bývalé Československo bol neskôr legalizovaný. Spolkový kancelár Helmut Kohl 10.9.1989 poďakoval maďarskej vláde za jej rozhodnutie nechať vycestovať Nemcov z NDR do Maďarska.

7. 10. 1989 - NDR si pripomenulo 40. výročie založenia. Demonštrovali tisíce ľudí. Začalo sa masové protestné hnutie ľudu proti monopolu komunistickej strany SED. Medzi heslami sa neskôr objavili aj požiadavky na znovuzjednotenie Nemecka. Odstúpila vláda NDR.

18. 10. 1989 - Z funkcie odvolali Ericha Honeckera, generálneho tajomníka Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands, SED).

9. 11. 1989 - V NDR začali búrať Berlínsky múr a otvorili hraničné priechody do NSR.

28. 11. 1989 - Vtedajší západonemecký kancelár Helmut Kohl predložil v Spolkovom sneme desaťbodový program na riešenie vzťahov medzi NDR a NSR. Program predpokladal zavedenie "konfederačných štruktúr".

14. 2. 1990 - Na konferencii v kanadskej Ottawe bola prijatá zástupcami členských štátov NATO a Varšavskej zmluvy tzv. formula 2+4 pre riešenie nemeckej otázky. Rokovaní sa zúčastnili dva nemecké štáty a štyri mocnosti - USA, ZSSR, Francúzsko a Veľká Británia. Poľsko vznieslo požiadavku na priamu účasť v rokovaniach.

12. 4. 1990 - Vláda NDR vyslovila súhlas s pristúpením NDR k NSR na základe článku 23 Ústavy NSR. Ďalej súhlasila s členstvom NDR v NATO a s vytvorením menovej únie.

5. 5. 1990 - V Bonne bolo prvé kolo rozhovorov 2+4. Zúčastnili sa ho zástupcovia oboch nemeckých štátov a zástupcovia štyroch víťazných mocností (Francúzsko, Veľká Británia, USA a ZSSR).

18. 5. 1990 - Ministri financií NDR a NSR podpísali štátnu zmluvu o vytvorení menovej, hospodárskej a sociálnej únie medzi oboma nemeckými štátmi s platnosťou od 1.7.1990.

21. 6. 1990 - Ľudová snemovňa NDR a Spolkový snem NSR vydali vyhlásenie, v ktorom uznali hranice s Poľskom na Odre a Nise za definitívne.

1. 7. 1990 - Vstúpila do platnosti hospodárska, menová a sociálna únia medzi NDR, menou sa stala západonemecká marka.

23. 8. 1990 - Ľudová snemovňa NDR rozhodla vstúpiť do zväzku s NSR.

31. 8. 1990 - Podpísanie Dohody medzi NSR a NDR o znovuzjednotení.

12. 9. 1990 - Skončili sa rozhovory ministrov zahraničných vecí v Moskve. Podpis tzv. dohody 2+4 - predstaviteľov dvoch nemeckých štátov a štyroch víťazných mocností.

1. - 2. 10. 1990 - V New Yorku podpísali dokument k suspendovaniu pôsobnosti štyroch mocností na území Nemecka.

3. 10. 1990 - Nemecko sa znovuzjednotilo.

2. 12. 1990 - Konali sa prvé celonemecké voľby do Spolkového snemu.

TASR

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  2. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  3. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  2. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  3. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  4. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  5. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  6. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  7. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  9. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  10. Zlatá minca 2016 priniesla pre mBank sedem ocenení
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 645
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 483
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 662
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 308
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 944
  6. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 5 404
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 3 898
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 474
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 213
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 620

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Hoaxy, konšpirácie, propaganda. Čo sa okolo nás naozaj deje

V diskusii SME budú odborníci diskutovať o propagande.

DOMOV

Prodekan Karlovej Univerzity: Na univerzitnú pôdu nesmiem pustiť nejakých šašov

Prodekan Filozofickej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe Jan Bičovský hovorí, že veľmi prísne posudzujú, koho na konferenciu zavolajú.

KOMENTÁRE

Prečo opäť rušiť Akreditačnú komisiu?

Diskusia k textu Učiace sa Slovensko je v oblasti vysokých škôl zbytočná.

DOMOV

Prokurátor: Pri Weissovi nezvládli policajti úkony

Futbalista by sa mal podľa prokurátora správať uvedomelejšie.

Neprehliadnite tiež

Líbya požiadala EÚ o člny a vrtuľníky na stráženie Stredozemného mora

Štáty EÚ okrem iného nasadzujú na pomoc do prieskumných akcií ponorky a lietadlá.

Bojovala proti brexitu. Britská podnikateľka začala predvolebnú kampaň

Vyzýva voličov, aby v parlamentných voľbách podporili proeurópskych kandidátov.

Kurdi žiadajú koalíciu vedenú USA o leteckú ochranu na severe Sýrie

Turecké nálety pripravili v utorok skoro ráno o život 20 sýrskych kurdských bojovníkov.

Ukrižovaný Macron a mama Brigitte. Charlie Hebdo si robí žarty z kandidátov

Kľúčovým ženám predvolebnej kampane je venovaná aj kresba s titulkom: Ktorá z blondínok sa ocitne v Elyzejskom paláci?


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop