Belehrad 5. júna (TASR) - "Sme na nútenej dovolenke a dúfame, že sa čoskoro uvidíme." Tabuľka s týmto odkazom víta zákazníkov jedného z belehradských kioskov, ktorého prevádzku dočasne zastavila obchodná inšpekcia, keďže majiteľ predával pašované cigarety. Po tom, čo srbské úrady vyhlásili vojnu pašovaniu cigariet, podobný osud v uplynulých týždňoch postihol len v Belehrade stovky ďalších stánkov.
Vláda sa však nechce zameriavať len na malopredajcov, ale aj na veľkých "cigaretových bossov". Hnev pašerákov pred dvoma týždňami na vlastnom tele pocítil vedúci vládnej akcie boja proti predaju pašovaných cigariet Hasan Berberovič, ktorého pred jeho belehradským domom zmlátili dvaja neznámi muži. Podľa srbského premiéra Zorana Djindjiča išlo o odvetu cigaretovej mafie.
Podľa týždenníka NIN sa v Juhoslávii mesačne vyfajčí 1600 ton cigariet, pričom polovica z nich má pôvod v zahraničí. Hodnota prepašovaných cigariet sa odhaduje na miliardu mariek ročne. V roku 1999 bolo podľa oficiálnych údajov do JZR legálne importovaných len asi desať percent z celkového objemu dovezených cigariet. Minulý rok množstvo legálnych cigariet vzrástlo na 20 percent.
Za jedného z cigaretových bossov bol dlhé roky považovaný Marko Miloševič, syn bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča. Majiteľ belehradskej obchodnej spoločnosti MPS Dušan Žabunovič pred médiami označil Miloševiča juniora za pašeráka marlboriek. Podľa Žabunoviča prezidentov syn pred pádom Miloševičovho režimu z októbra 2000 kontroloval asi 40 percent pašovania cigariet. Jeho podiel sa medzičasom znížil na 30 percent v prospech iných pašeráckych skupín.
O rozruch v Belehrade a v Podgorici sa postaral záhrebský týždenník Nacional, ktorý problematike pašovania cigariet na Balkáne venoval sériu článkov. Za "bossa európskych pašerákov cigariet" označil obchodníka Stanka Subotiča Caneho - Srba, ktorý ku koncu vlády chorvátskeho prezidenta Franja Tudjmana získal chorvátske občianstvo. Podľa Nacionalu hodnota Subotičovho majetku sa odhaduje na viac ako 500 miliárd dolárov.
Subotič má údajne blízke kontakty s čiernohorským prezidentom Milom Djukanovičom a srbským premiérom Zoranom Djindjičom. Vzťahy medzi Djindjičom a Subotičom sa zintenzívnili hlavne po Miloševičovom páde a vymenovaní Djindjiča do funkcie srbského premiéra. Podľa Nacionalu Djindjič politicky podporuje Subotičov projekt výstavby cigaretovej továrne pri Kragujevci.
V tejto súvislosti týždenník spomína aj tabakový koncern British American Tobacco (BAT), ktorý by mal za účasť na projekte okrem monopolného postavenia na trhu s mesačným obratom 40 miliónov dolárov (srbský parlament údajne pripravuje legislatívu, ktorá by všetkým koncernom okrem BAT zakázala dovážať do Srbska cigarety) získať tiež výhodu, že aj cigarety, ktoré do Juhoslávie dovezie, budú považované za domáce. Subotičovi by projekt umožnil legalizovať jeho príjmy a Djindjič by okrem získania nových bohatých priateľov mohol poskytnúť pracovné príležitosti obyvateľom regiónu s extrémne vysokou nezamestnanosťou, konštatuje Nacional.
