FOTO SME – ROMAN KRPELAN
Dvojka na kandidátke Gašparovičovho HZD je Mojmír Mamojka. Ide o dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý je verejnosti známy skôr ako člen licenčnej rady a novozvolený člen Súdnej rady SR. „Do licenčnej rady ma ešte v roku 1994 nominovala Spoločná voľba, parlament ma v roku 1998 vo funkcii potvrdil. Do súdnej rady ma vybral prezident. Vážim si to, nebola to vládna, politická ani lobistická nominácia.“
Okrem toho je vraj Mamojka členom viacerých správnych rád, napríklad spoločnosti Ski Jasná. „Pokúsim sa, samozrejme, osloviť slušným spôsobom aj spoločnosti, v ktorých figurujem. Nerád prosím a klopem na dvere. Keď ma z HZD oslovili, nechceli odo mňa žiaden finančný príspevok. Je možné, že dobrovoľne nejaký príspevok zo svojich úspor dám. Ale nebudú to veľké peniaze, nie som žiadny podnikateľský privatizér.“
HZD – štvrtá strana
Mamojkovou prvou členskou legitimáciou bola červená knižka komunistickej strany. V roku 1991 sa stal členom sociálnej demokracie Alexandra Dubčeka. V roku 1994 kandidoval za Spoločnú voľbu ako dvojka v Bratislavskom kraji, do parlamentu sa nedostal a zostal členom SDSS do roku 1996. Bol aj členom Stredu Ivana Mjartana. „Možno si budete myslieť že som naivný až smiešny, ale bol som tam preto, lebo si vážim kolegu Milana Čiča ako právnika aj človeka. Aj Mjartan bol rozhľadený a rozumný človek.“
Štyri dni po tom, ako prijal ponuku kandidovať za HZD, sa ocitol na druhom mieste jej kandidátky. Napriek tomu, že nie je členom strany, predbehol aj spoluzakladateľku Martu Aibekovú. „Priznám sa vám, už som ani nechcel ísť voliť. Jednoducho už nikomu neverím. Moje rozhodovanie o angažovanosti v HZD trvalo tri hodiny. Rozhovor s Gašparovičom ma presvedčil. Oslovil ma program strany, ktorý sa profiluje od stredu doľava.“
So šéfom HZD sa pozná už viac ako dvadsať rokov. Stretli sa ako pedagógovia na právnickej fakulte a zostali kamarátmi.
„Oslovil ma ako právnika, odborníka, ako manažéra a človeka, ktorý je v právnickej komunite známy. Budem možno trochu neskromný, som rád, že ma oslovili, ale na druhej strane aj nová strana môže byť rada, že budem v jej radoch. Oni nie sú dlžní nič mne, ani ja im.“
Kúpa Mercedesu – hlúpa chyba
Ako súčasný dekan právnickej fakulty, ale aj ako člen licenčnej rady je vystavený silnému tlaku rozličných záujmov. „Klamal by som, ak by som povedal, že si ma nikto nikdy pred nejakým hlasovaním nenašiel, že vás niekto nenavštívi. Ja prijmem každého. Možno to nie je dobrá metóda, ale nerobím sa lepší, ako som. Z hľadiska ovplyvňovania odišli vždy s dlhým nosom. V krajnom prípade sa vyjadrím tak, že dobre, nebudem vám škodiť. Ale nikto zo mňa nevypáči, komu ja dám hlas.“
Nikdy to vraj neprišlo tak ďaleko, že by sa mu niekto priamo vyhrážal. „Ja som na prijímačkách nezbohatol, to mi verte. Počítač vyberá otázky, každý test je iný, počítač hneď testy vyhodnocuje, výsledky sú okamžite na internete. Vydali sme knihu s tritisíc otázkami aj správnymi odpoveďami. Neviem, čo viac by sme mohli urobiť. Som dosť solventný na to, aby som sa potreboval takto zabezpečovať. A mám sa natoľko rád, že si nebudem takto hlúpo dávať hlavu na klát.“
V čase, keď to vrelo okolo televízie Markíza, však Pavol Rusko upozorňoval na skutočnosť, že Mamojka jazdí na Mercedese.
„Bola to moja chyba, Mercedes v slovenských podmienkach provokuje. Pravda je taká, že to auto malo šesť rokov a bolo dovezené z Nemecka. Stálo toľko ako dobre vybavená Oktávia. Niečo cez sedemstotisíc korún. Nikdy sa nebudem stavať do pózy, ktorá je trápna u slovenských politikov. Každý ma trojizbový byt, škodovku a chatu po rodičoch. Ja mám viac a nehanbím sa za to. Ak nedokážu zabezpečiť svoju rodinu, ako môžu riadiť štát?“
Vstup do politiky – naivita?
Mamojka je vlastníkom rodinného domu vo Veľkom Bieli, ktorý kúpil rozostavaný v roku 1995 za milión dvestopäťdesiattisíc korún. „V hotovosti som mal asi sedemstopäťdesiattisíc, zvyšok som si požičal od rodiny a zobral som si tristotisíc úver z banky. Pri Zvolene sme pred dvadsiatimi rokmi s rodičmi postavili rekreačnú chatu pri priehrade. Jazdím na Peugeote 607, manželka učí na základnej škole a jazdí na Fiate Punto. Syn má Škodu Fabia a mám aj dcéru.“
Nehanbí sa za to, že na slovenské pomery žije nadštandardne. „Na fakulte mám ako dekan štyridsaťtisíc hrubého, niečo mám z licenčnej rady, bol som poradcom prezidenta Slovenskej poisťovne. Som členom správnych rád v súkromných spoločnostiach. Samozrejme, mám aj zárobky mimo. Občas robím nejaké expertízy alebo stanoviská pre banky alebo pre firmy, za peniaze je kapitalizmus. Okrem toho som spolumajiteľom jednej eseročky, ktorá prevádzkuje tenisové kurty a malú reštauráciu v Petržalke.“
Prečo teda ide do politiky, kde bude zarábať okolo päťdesiattisíc a nebude môcť pomimo podnikať? „Beriem to naivne, ako vrchol spoločenského rebríčka, aj keď to znie možno smiešne. Myslím, že by som po tridsiatich rokoch právnickej praxe mohol povedať niečo rozumné.“ (Smiech.)
Mamojkovo členstvo v predstavenstve Ski Jasná je však vzhľadom na jeho členstvo v licenčnej rade zrejme sporné. Hovorí sa, že za spoločnosťou stojí podobný podnikateľ ako za Fun Rádiom. Licenciu pre rádiá udeľuje rada, kde Mamojka niekoľko rokov pôsobí.
ROMAN KRPELAN
