FOTO – TASRPrvých deväťsto miliónov zo siedmich miliárd odišlo z účtu fondu ešte v ten istý deň, keď sa na ňom objavili, 10. júna 1993. Skončili ako termínovaný vklad v Konsolidačnej banke. O niekoľko dní, v polovici júna 1993, fond pocítil potrebu kapitálovo posilniť Konsolidačnú banku a poslal do nej najskôr 1,1 miliardy a následne pol miliardy, na termínovaný vklad – 1,1 miliardy banka používala na reúverovanie podnikov, ktoré ich mali použiť na zápočty pohľadávok.
Termínované vklady v Konsolidačnej banke vo výške 1,2 miliardy fond 28. decembra 1993 previedol ako svoju pohľadávku na Slovenskú štátnu sporiteľňu, pričom túto finančnú operáciu v účtovníctve definoval ako posilnenie zdrojov sporiteľne. Je otázne, ako veľmi ich sporiteľňa potrebovala – 1,1 miliardy a úroky si totiž nechávala od roku 1993 posielať na účet vo Všeobecnej úverovej banke.
Zaujímavé je aj použitie sumy z osobitného účtu ministerstva vo výške 2,5 miliardy, ktoré fond definoval ako oddlženie podnikov na základe úverových zmlúv vo Všeobecnej úverovej banke. Fond vydal listinu, ktorá nahrádzala dlhopisy fondu, a tým sa zaviazal, že poskytne na oddlženie podnikov vo VÚB celkovú čiastku 10,9 miliardy korún. V skutočnosti fond nevie vydokladovať, ktoré podniky boli z tých prostriedkov oddlžené.
Čiastka do 10,9 miliardy bola doplatená z prostriedkov fondu a z osobitného účtu ministerstva privatizácie až po nástupe druhej Mečiarovej vlády. (wm, mož)
