Pred štyrmi rokmi: 18. júl 1998, Trnava, nominačný snem HZDS. Na snímke Jozef Studenič, riaditeľ Záchranného systému Slovakia, prechádzajúci vlajkoslávou na štadión Spartaka Trnava. FOTO – TASR
Jozefa Studeniča poznajú nielen motoristi, ale aj rozhľadení občania. Vedia, že v roku 1998 bol na kandidátke HZDS, na sto deviatom mieste. Dnes je dvanástkou na kandidátke Gašparovičovho HZD. Tento automobilový pretekár je bezpochyby zaujímavou persónou. Nezaprie v sebe mentalitu hráča. Známi o ňom už roky hovoria, že mu vrodený inštinkt vždy napovie, na ktoré dvere treba vo vhodnom čase zaklopať a ktorú kľučku treba v správnom momente stisnúť.
Je teda pravdepodobné, že za Studeničovou politickou angažovanosťou sa črtá nový kšeft. Najväčší rozmach jeho podnikateľskej činnosti sa totiž datuje práve k rokom poslednej vlády Vladimíra Mečiara. Jeho Záchranný systém Slovakia vtedy získaval okrem poplatkov od motoristov aj štedré injekcie od štátu.
Predražení „anjeli“
Akciová spoločnosť ZSS vznikla ako Studeničov projekt v roku 1991. Keď bol vo vláde Ján Čarnogurský, zorganizoval tento podnikateľ demonštráciu pred Úradom vlády a žiadal, aby mu začal štát pomáhať. Vozidlá „žltých anjelov“ tam trúbili niekoľko minút ako o život a cestu blokovali niekoľko hodín. Vláda následne schválila návrh zákona, podľa ktorého mala štátna Slovenská poisťovňa vytvoriť z vybraného povinného poistenia občanov takzvaný Fond zábrany škôd, rádovo vo výške stopäťdesiat miliónov.
Ministerstvo financií a neskôr vnútra potom až do roku 1996 nariaďovalo každoročnú výšku podpory pre Studeničov záchranný systém. V roku 1996 napríklad získal zo 144 miliónov fondu rovných 67 miliónov. Pričom štyridsať iných záchranárskych subjektov si rozdelilo len zvyšok – 77 miliónov. Keby mali byť rozdelené rovnakým dielom, získal by každý približne dva milióny. Nepomer bol obrovský.
Za stranícke zásluhy
V tom čase menil Studenič stranícke tričko prvýkrát. Uvedomelý člen SNS si na jar 1996 obliekol veľavravný dres s nápisom I love Mečiar. Národniari a Ľuptákovi robotníci vtedy mali vplyv v Slovenskej poisťovni, ktorú chcelo ovládnuť HZDS. Mečiar začal vyhlasovať: „Národná hrdosť a robotnícka česť končia v Slovenskej poisťovni,“ a vyhrážal sa výmenou SNS a ZRS v koalícii za SDĽ. Studenič ako národniarsky člen dozornej rady poisťovne promptne zahlasoval za odvolanie spolustraníkov Trstenského a Polónyiho a odišiel zo strany. Mečiar bol spokojný. Povedal: „Slovenská poisťovňa nie je hrášok, na ktorom by sa mala koalícia pokĺznuť.“
Jozef Studenič začal mať dvere k financovaniu svojho podnikania otvorené dokorán. Nová prezidentka Slovenskej poisťovne Bukovská odsúhlasila Studeničovi peniaze na nové člny, nové automobily aj dva vrtuľníky. O jednom z nich sa potom hovorilo, že bol v pohotovosti v čase zavlečenia mladého Kováča do Rakúska. Bukovská zabrzdila financovanie záchranného systému poisťovňou až potom, ako Studenič nedokázal splatiť päťdesiatmiliónový úver banke, za ktorý poisťovňa ručila. Motorové vozidlá sa nakrátko stratili z ciest. Nebol by to však JStudenič, keby niečo nevymyslel.
Dobre premyslený plán
O mesiac, v júni 1998, oznámil Mečiar na mítingu, že „žltí anjeli“ sa vrátia na cesty, a slovo dodržal. Minister vnútra Gustáv Krajči, ktorého rezort spravoval Fond zábrany škôd, adresoval 3. augusta 1998 novému prezidentovi Slovenskej poisťovne Karolovi Melocíkovi list, v ktorom mu „odporúča“, aby poisťovňa poskytla Záchrannému systému Slovakia zdroje na prevádzku vo výške štyridsať miliónov korún. Krajči sa zároveň v liste zaviazal, že ministerstvo poskytne „pri rozdeľovaní príspevku zo zákonného poistenia motorových vozidiel Záchrannému systému Slovakia sumu v minimálnej hodnote 80 miliónov korún“. A že „garantuje“, že systému sa z toho poistenia bude ročne vykazovať rovnaká čiastka aj v rokoch 2000 až 2003.
To, že sa Studenič stal o pár týždňov číslom 109 kandidátky HZDS do volieb, je už logickým krokom podnikateľa. Svoje rozhodnutie odôvodňoval: „Kandidujem za HZDS, pretože som dospelý človek a chcel by som, aby v tejto republike mali decká pekný život.“ Systém záchrany zneužíval aj tak, že na jeho motorové vozidlá i medzinárodné karty SOS vylepoval logo HZDS spolu s plagátmi jeho šéfa Vladimíra Mečiara. Na upozornenia, že ZSS nie je financovaný sympatizantmi hnutia, ale všetkými motoristami, nereagoval.
Nedosnívaný sen
Jozef Studenič svoj podnikateľský sen dosníval krátko po voľbách. HZDS nevytvorilo koalíciu a nové vedenie Slovenskej poisťovne začalo od Záchranného systému Slovakia vymáhať aspoň časť peňazí. Existovala zmluva, podľa ktorej sa podnikateľ zaviazal splatiť poisťovni zmenku vo výške štyridsiatich miliónov. Podľa vedenia im bol dlžný okolo osemdesiat miliónov. Štát financie z fondu presunul na nákup techniky priamo pre požiarnikov a zdravotníkov. Záchranný systém Slovakia tak stratil v rovnakom momente majetok aj čiastočné opodstatnenie.
Epilóg?
Jozef Studenič avizoval vo februári návrat na cesty. Doteraz svoj sľub nesplnil. Jeho opätovné angažovanie sa v politike tak môže byť staronovou barličkou k úspechu podnikateľského zámeru.
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
