Nemeckí vedci sa začiatkom 20. storočia na lebkách pokúšali dokázať rasovú nadradenosť bielych Európanov nad čiernymi Afričanmi.
BERLÍN.
Odovzdanie pozostatkov bolo zriedkavým pripomenutím krátkej éry Nemecka ako koloniálnej mocnosti v Afrike. Vláda v tzv. Nemeckej juhozápadnej Afrike zahŕňala krvavé potlačenie povstania kmeňov Herero a Nama, keď v rokoch 1904-1908 zahynuli desiatky tisíc domorodcov.
Odrezané hlavy štyroch žien a 16 mužov, vrátane zhruba trojročného chlapca, Nemci najprv uchovávali neporušené vo formaldehyde.
Podľa odborníkov na hlavách niet žiadnych náznakov po násilí a nie je jasné, ako títo ľudia zomreli. Pravdepodobne však išlo o obete nemeckých ozbrojených síl v Namíbii, prípadne o ľudí, ktorí zomreli v nemeckom tábore.
Keď pozostatky medzi rokmi 1909 a 1914 dorazili do Berlína, vtedajší vedci sa na nich pokúšali dokázať "rasovú nadradenosť" bielych Európanov nad čiernymi Afričanmi, uviedol šéf Berlínskeho zdravotnícko-historického múzea Thomas Schnalke.
V 20. rokoch boli hlavy ďalej rozpitvané, až z nich ostali len lebky.
Karl Max Einhäupl, predseda správnej rady berlínskej zdravotníckej univerzity Charité, sa ospravedlnil za bezprávie vykonané na Namíbijčanoch v danom čase. "Vrátením ľudských pozostatkov chce Charité preukázať svoj úctu pamiatke obetí," povedal.
Namíbijská vláda prvýkrát požiadala o vrátenie lebiek v roku 2008, identifikácia ich pôvodu však trvala niekoľko rokov.
Delegácia 73 namíbijských kmeňových vodcov, členov vlády a novinárov pricestovala tento týždeň do Berlína, aby prevzala lebky príslušníkov kmeňa Herero a Nama. Súčasťou ich návštevy bola účasť na niekoľkých slávnostných podujatiach.
