Keňania chcú pracovať, no nevedia ako, hovorí rozvojový pracovník

Do Kene prišiel ľudí učiť, že poľnohospodárstvo ich môže všetkých uživiť. Aj ochrániť pred hladomorom. Začínajú to chápať, hovorí rozvojový pracovník Lukáš Zorád.

Do Afriky som prišiel, aby som robil niečo zmysluplné, hovorí Zorád.(Zdroj: Boba Balúchová)

Do Kene prišiel ľudí učiť, že poľnohospodárstvo ich môže všetkých uživiť. Aj ochrániť pred hladomorom, ktorý teraz zabíja v Somálsku. Začínajú to chápať, hovorí rozvojový pracovník Lukáš Zorád, ktorého do Afriky poslala organizácia Človek v ohrození.

Ako ste sa dostali do Kene?

Vyštudoval som krajinnú ekológiu, nie rozvojovú pomoc. Hľadal som si nejakú zmysluplnú prácu, ktorá ma bude napĺňať a prišla táto ponuka.

Prekvapila vás Keňa?

Vždy máš predstavu, ako to asi je. Potom, keď tam prídeš, tak zistíš, že niečo z toho je pravda, niečo nie. Samozrejme, že je to iné, keď tam žiješ každý deň. Ale potom si zvykneš.

Ale nezvyk boli aj iné veci, napríklad šoférovanie. Jednak je to po druhej strane, ale hlavne tam neplatia žiadne pravidlá. Semafory v Nairobi sú len pre niektorých ľudí, ale väčšina ich nerešpektuje. Pri šoférovaní sa tam riadia ostatnými, je to veľmi intuitívne.

Na jednej strane ma to baví, ale na druhej strane viem, že keby som šoféroval tu, tak na prvej križovatke mám hneď problém s pravidlom pravej ruky.

Čo bolo úplne prvé, čo vás v Keni šokovalo?

Chudoba v uliciach, ktorá je priamo viditeľná. A že ľudia sú tam všade. Aj na ceste, kde mám pocit, že by tam naozaj nikto nemal byť, všade savana, zastavím a zrazu mám okolo seba toľko ľudí.

Pôsobíte v Nanyuki, aké je to mesto?

Má asi 30­-tisíc obyvateľov, ale to presne nikto nevie. Na okraji mesta sú dva slumy a nikto nevie, koľko presne tam žije ľudí. Odhaduje sa že okolo 20 až 40 tisíc ľudí.

foliovnik_res.jpg

Jednoduché a lacné riešenia môžu vytvoriť potravu pre mnoho ľudí. FOTO - Boba Balúchová

Keňania nemali dve obdobia dažďov

Ako tam reagujú na bielych?

Sú na nich pomerne zvyknutí. Je tam britská vojenská základňa a keďže sa nachádza pod Mount Kenya, mestom sa premelie aj množstvo turistov. Je tam preto aj veľa hotelov, klubov, vynikajúci supermarket.

Už päť kilometrov mimo mesta je to však úplne rovnaké ako všade inde v Keni – obyčajné dediny a v týchto dňoch najmä vyschnutá kukurica, ktorá sa im neujala.

Prečo?

Teraz napríklad dve obdobia dažďov takmer vôbec neboli, tento rok sa malo začať v polovici marca, začalo sa v polovici apríla. Aj to len tak na chvíľu. Boli to silné búrky, ktoré sa vypršia za dvadsať minút a nič po nich neostane. Navyše, búrky sú lokálne, takže na niektorých miestach vôbec neprší, ale v diaľke je vidno, ako tam silno prší.

Ako má vyzerať bežné obdobie dažďov?

Obdobie dažďov by malo trvať dva až tri mesiace a každý deň poobede by malo spŕchnuť. Nie však búrky.

V Nanyuki ste od januára, čo presne tam robíte?

Na školách vytvárame vzdelávacie centrá zamerané na poľnohospodárstvo - staviame školské záhrady tak, aby boli prispôsobené na tamojšiu klímu. Teda aj na suchá a nerentabilné dažde.

Učíme ich teda napríklad to, ako zbierať dažďovú vodu, ako ju uskladňovať a efektívne využívať pri poľnohospodárstve. Máme kvapkový systém, kde kvapka po kvapke steká voda k rastline, čo je veľmi efektívne.

Tento postup tam predtým nepoznali?

Nie. Bol to nápad lokálneho partnera, ktorému však chýbali na to peniaze. My sme priniesli ten kapitál.

Čo znamená spomínaný kvapkový systém?

Máme obrovské sudy, do ktorých sa zbiera dažďová voda zo strechy školy. Za jednu noc nám napršalo 36-tisíc litrov vody a mali vodu na celý mesiac. Potom z tých sudov sa hadicami voda pomaly presúva k rastlinám.

Ako to predtým vyzeralo po búrke?

Predtým napršalo a z tej vysušenej pôdy to okamžite odtieklo do rieky. Dôvodom je aj to, že okolie Mount Kenya za posledných dvadsať rokov výrazne odlesnili, ľudia si založili farmy, ale tie nezachytávajú vlahu ako lesy.

kena3_res.jpg

Zorád učí deti, ako sa starať o záhradu. FOTO - Lukáš Zorád

Vláda robí, ale brzdí ju korupcia

Znie to ako pomerne lacné a účinné riešenie. Prečo to nevyužívali už predtým?

V Keni je dosť zlá úroveň vzdelania. Ešte donedávna bolo aj základné školstvo platené, aj teraz sú však náklady pre mnohých rodičov príliš vysoké. Musia si totiž kúpiť uniformy, či školské pomôcky.

Títo ľudia navyše dennodenne bojujú o život, a preto nemajú čas rozmýšľať nad dlhodobými a efektívnymi riešeniami. Keňania sa učia od svojich susedov. Potom sa napríklad stane, že na jednej ulici je desať mäsiarstiev, lebo to tam niekomu vynášalo. V konečnom dôsledku však v zisku nie je z nich nikto.

Vláda im pomáha?

Vláda robí veľa, ale mohla by robiť oveľa viac. Je veľmi skorumpovaná. Teraz je tam 41 ministerstiev. Majú napríklad ministerstvo poľnohospodárstva, ministerstvo dobytku a ministestvo rybárstva. Toto je dôsledok krehkého rozdelenia moci medzi najväčšími kmeňmi z roku 2007, keď si politickí rivali chceli podeliť posty.

Ako sa to prejavuje v bežnom živote?

Napríklad my máme na našom projekte záhradu a v nej zajacov, kozy, zároveň jazierko s rybami. Keď sme chceli zohnať experta, ktorý by nám s tým pomohol, museli sme mať človeka z ministerstva rybolovu, jedného z ministerstva dobytku a jedného z ministerstva poľnohospodárstva. V Keni sa oplatí spolupracovať s ľuďmi z ministerstiev.

kena4_res.jpg

Záhrada v Nanyuki. FOTO - Lukáš Zorád

Ako priblblé kuriatko

Sú ochotní?

Treba sa tam tváriť ako priblbé kuriatko. Na všetko im kývnuť a usmievať sa na nich, lebo môžu robiť problémy. Ale pokiaľ prídeš s dobrou vecou a pokiaľ si chytáš nadriadeného, ktorého to zaujme, tak sú všetci ochotní a skáču okolo teba. Nám sa toto podarilo a úrady nám pomáhali.

Bez úplatku?

Bez úplatku. Toto sa nám podarilo bez úplatku, čo bol aj pre mňa zážitok.

A bežne je to ako?

Neviem, ide to mimo mňa. Ak aj sú, tak ja o tom neviem.

Čo ešte robíte okrem záhrad?

Záhrady slúžia ako vzdelávacie centrum a my na školách ešte robíme poľnohospodárske krúžky. S deťmi pracujeme v záhrade. Tam sadia rastliny, okopávajú, vytrhávajú burinu. Učíme ich trvalo udržateľné spôsoby hospodárenia. Nesadíme len kukuricu, ale dvadsať rôznych druhov plodín, aby pochopili, že ak im škodca napadne jeden druh, stále nemusia hladovať.

Chápu to?

Chápu a čo sa mne na tom páči, že tie deti sú naozaj vďačné, baví ich to. Ich školy sú veľmi nudné, je to pre nich také osvieženie.

kena7_res.jpg

Kenské deti sa chcú učiť, no majú to ťažké. FOTO - Lukáš Zorád

Kto pracuje v Európe? Asi stroje

Okopávate s nimi?

Chodím s nimi do záhrady, aby videli, že tam nie som len na to, aby som sa odprezentoval. Aby mali pocit, že robím. Tiež tým búram niektoré mýty.

Oni majú napríklad predstavu, že biely človek sa nesmie dotknúť pôdy. Biely človek je pre nich aristrokrat, vyššia kasta. On má peniaze a neobrába pôdu. A ja im vysvetľujem, že som vyrástol u babičky na záhrade, kde som okopával a sadil. Oni sú potom z toho prekvapení.

Kto sa podľa nich stará o záhradu v Európe?

Možno stroje? Neviem.

Viem si predstaviť, že keby som bol kenský rodič a dám dieťa do školy, dúfam, že sa okopávaniu v budúcnosti práveže vyhne. Neprekáža im to?

Deti poriadne nevedia, čo robiť. Každý chce byť spevákom v Nairobi. Netušia, čo je za tým. Veľa z nich potom skončí v slume, kde robia čokoľvek a celý život len tak-tak prežívajú. My sa snažíme zatraktívniť poľnohospodárstvo, vysvetliť im, že je dôležité a že má potenciál. V Afrike je úrodná pôda a keď sa naučia rozumieť trhu, budú zarábať peniaze.

Prečo teda hladujú?

Hlad tam nie je ani tak preto, že by tam neboli potraviny, ale tí ľudia si to nemajú za čo kúpiť. Keď pätnástim farmárom zlyhá úroda, lebo všetci majú nasadené to isté, tak nemajú ani vlastné jedlo, ani nemajú peniaze na iné jedlo. Ja tam nemám problém s jedlom, lebo si to mám za čo kúpiť, oni nemajú.

V Južnom Sudáne sa hovorí, že miestni nesadia, lebo pre neustále boje nemajú istotu, že úrodu aj zožnú. Je to tak aj v Keni, kde tiež boli nepokoje?

V Keni ani nie. Možno pri somálskych hraniciach, kde sú miestni islamisti. Tam, kde som ja, sú ľudia dlhé roky usadení.

Ako majú prácu medzi sebou rozdelenú muži a ženy?

Na poliach robia väčšinou ženy, muži chodia do miest zarábať.

Majú miestni ľudia elektrinu?

V meste je. Každý deň bývajú krátke výpadky, ale nikdy netrvajú dlhšie ako hodinu. V okolí už na vidieku nebýva. Tam, kde nemajú, je to ťažké. Svetlo je tam dvanásť hodín denne, celý rok. Keď dieťa príde o šiestej večer domov, je unavené a o chvíľu sa zotmie, tak si ani úlohu nespraví. V škole bývajú od siedmej od rána do piatej poobede.

Ako vedia, že je čas ísť do školy?

Všetci tam majú mobily, tie majú aj v zapadnutej masajskej komunite, kam sa dá ísť len džípom. Sú tam aj obchodíky, kde sa nabíjajú mobilné telefóny.

zahrada_res.jpg

Aj keby hneď humanitárne organizácie odišli, minimálne v Nanyuki už mnohí vedia, ako sa starať o záhradu. FOTO - Lukáš Zorád

Niečo po nás ostane

Je šanca, že sa im zlepší životná situácia?

Áno. Kenská vláda prijala Víziu 2030. Do tohto roku sa chce stať krajinou so strednou úrovňou života. Majú dobre našliapnuté, celkom im to ide, ale pokiaľ neodstránia obrovskú korupciu vo vláde, tak to bude vždy zhora brzdené.

V akej miere je toto dobré našliapnutie zásluhou vlády a v akej zásluhou humanitárnych organizácií?

Neviem.

Keby teraz všetky organizácie odišli napríklad do Južného Sudánu, ako by vyzerala Keňa?

My ich učíme postaviť tieto záhrady, to budú vedieť aj po našom odchode. Keď odídu zo školy, budú mať isté vedomosti, aby sa zamestnali v poľnohospodárstve, alebo si založili vlastnú farmu.

Keď študent odíde zo školy, je pre neho ťažké založiť farmu?

Pozemky sa tam dedia, čo spôsobilo mnoho problémov. Nie je to totiž tak, ako v Česku, že dedí najstarší syn. Tu si farmu rozdelia všetci súrodenci a tá sa potom veľmi drobí. Potom sú tie malé polia nepoužiteľné. Celé rodiny preto radšej bývajú pokope. Keď však ľudia dostanú pozemok, veľmi rýchlo ho začnú obhospodarovať a stavajú na ňom.

Oni teda chcú sami pracovať?

Chcú, každý chce prežiť. Jeden z najväčších stereotypov medzi Slovákmi je, že Afričania nechcú robiť. To je hlúposť. Oni sú veľmi snaživí, len nemajú dostatočné vzdelanie. Oni vstávajú ráno o šiestej, idú do ulíc a snažia sa robiť biznis. Keď sú dlho nezamestnaní, rozmýšľajú, ako sa uživiť. A učia sa od ostatných.

Moja suseda robila v banke a potom bola dlho bez práce. Už jej to liezlo na nervy, tak išla do Nairobi, nakúpila oblečenie a otvorila si tu stánok s oblečením. Jednoducho sa snažila robiť biznis.

Nie je problémom, že ľudia nemajú vstupný kapitál?

Aj. Keď nemáš na jedlo, nemôžeš investovať a nemôžeš si vziať pôžičku.

Fungujú tam aspoň mikropôžičky pre najchudobnejších?

Jedna banka ich poskytuje, tam sú vždy najdlhšie rady. Akurát tie banky majú veľmi nevýhodné kurzy a zdierajú ľudí.

Z paradajok sa dá robiť kečup, to oni nevedia

Ako vnímajú pomoc z Európy?

Sú veľmi radi, vítajú každú možnosť spolupráce. Vedia, že im prinášame veci, ktoré by inak nemali. Napríklad školy spolupracujú veľmi ochotne, lebo keby sme tam my neboli, tak by tie záhrady jednoducho nemali. Nemali by ani to vzdelanie, ktoré im ponúkame prostredníctvom workshopov, seminárov. Do škôl im nosíme aj množstvo expertov na rôzne oblasti, napríklad na pridanú hodnotu potravín.

Len veľmi málo si uvedomujú, že z plodín sa dá vyrobiť niečo viac ako jednoduché jedlo. Napríklad z paradajok kečup. My im aj vyškolíme jedného človeka, ktorý sa o záhradu bude starať aj po našom odchode. Ďalšou výhodou školskej záhrady je, že majú bohatšiu stravu v školských jedálniach.

Myslíte si, že deti, ktoré učíte, aj skončia ako poľnohospodári?

Tým, že sú v tom krúžku, ukazujú, že o poľnohospodárstvo záujem majú. Veľmi ma teší, že sa o to zaujímajú a sú naozaj usilovní. Myslím si, že to bude fungovať, aj keď odtiaľ o rok odídeme.

Zaujímajú sa o to aj ľudia z miestnej komunity?

Áno. Nedávno sme robili deň otvorených dverí a prišlo tisíc ľudí, čo nás naozaj prekvapilo. Prišli miestne farmárky a odchádzali nadšené, koľko nápadov dostali. Presne to je naša snaha – inšpirovať miestnych ľudí, aby rozmýšľali nad tým, čo robia.

Takže keď sa hovorí, že Afričanom nemáme dávať, ale učiť ich vyrobiť si veci samých, tak presne to vy robíte.

Určite. Aj ja mám vlastnú zásadu, že na ulici nikdy nedám nikomu peniaze. Jednak by si na to zvykli a podporilo by to stereotypy, že biely človek je bohatý a môže rozdávať. A keby som aj začal rozdávať, nevedel by som podľa akých kritérií.

Skúšajú to?

Vždy keď vidia bieleho, prídu deti, ale aj dospelí. Niektorí idú na to sofistikovane a začnú núkať svoje služby. Z jedného človeka je murár, železiar, zámočník, ale aj sprievodca po Mount Kenya. Samozrejme, nevie z toho nič. Ako hovorím, oni sa veľmi snažia, len nevedia, ako na to.

Somálsko ako príklad zlyhania

Z Európy to vyzerá, že celá Afrika je viac-menej rovnako chudobná. V čom je situácia v Somálsku, kde je hladomor, horšia ako v Keni?

Tým, že je tam totálna anarchia, nefunguje tam štát.

Prírodné podmienky sú tie isté?

Je tam také isté sucho ako v Keni, podmienky sú veľmi podobné. V Somálsku môže byť od oceánu aj viac vlahy ako v Keni. Tam zlyháva lokálna vláda, zlyháva tam všetko.

V Keni nezlyháva?

Čiastočne. Sucho je tu každý rok, vždy v inej oblasti a vláda vie, že príde. Preventívne sa však nič nerobí a až keď príde sucho, tak pošlú obrovské milióny do tej oblasti. Teraz poslali v prepočte 90 miliónov eur.

Distribuujú vrecia múky, kukurice, kupujú dobytok. Polovica z peňazí sa „stratí“ vo vreckách tých, ktorí to organizujú, ale ľudia majú pocit, že vláda ich nakŕmila. Politici tým získavajú hlasy. Ale ľudia už nechápu, že keby vláda tie isté peniaze investovala do prevencie, ako robíme napríklad my, by ten hlad ani nemusel byť.

V Somálsku ľudia nedostávajú ani takúto pomoc?

Nedostávajú. V Keni dávajú Somálsko za príklad totálnej anarchie, ukážka toho, ako nechcú dopadnúť.

Veľkú časť Somálska ovládajú islamisti, v Keni tento problém nie je?

Na severe sú, ale Keňa je najmä katolícka. Tam, kde som ja, je málo moslimov.

Aj Keňa je rozdelená na kmene. Nie sú medzi nimi spory?

Už nie. Kmeňové násilie tu bolo v roku 2007 a teraz všetci hovoria, že sa už poučili. Nikto už nechce nič podobné dopustiť.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  5. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  6. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  7. Inteligencia vo všetkom
  8. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  9. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  10. Čo sa môže stať, keď šetríte na zateplení?
  1. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  2. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  3. Odšťavovač s veľkým plniacim otvorom? Nenachytajte sa!
  4. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  7. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Východniari investujú do bývania spomedzi regiónov najviac
  10. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 23 278
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 8 680
  3. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 7 927
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 800
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 647
  6. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 917
  7. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 936
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 805
  9. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku 1 610
  10. Pôžička, ktorá odmeňuje? Nie, nepomýlili sme sa 1 527

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Francúzsky analytik: Le Penová je v pozícii, z ktorej sa nevyhráva

Veriť, že Rusko je za všetkým zlé, je nesprávne, rovnako ako veriť tomu, že Rusko nemá vplyv, hovorí pre SME analytik FLORENT PARMENTIER.

SVET

Kremeľ smúti. Jeho favoritka Le Penová vo voľbách nevyhrala

Macron je kandidátom Bruselu a Merkelovej, Le Penová je z ľudu, opakujú ruské štátne médiá.

KOMENTÁRE

V čom majú Mihál s Beblavým výhodu

Môžu sa stať rozhodujúcou silou.

KOMENTÁRE

Moskvu zbavia jedného z jej symbolov

Chruščovky zbúrajú, milióny ľudí sa presťahujú.

Neprehliadnite tiež

Le Penová sa dočasne vzdala vedenia svojej strany

Le Penová už v minulosti uviedla, že nie je straníckou kandidátkou.

Česká justícia sa opäť zaoberá údajným zneužitím Vojenského spravodajstva

Prípad prisúdili novej sudkyni, a to po odobratí kauzy pôvodnej pre pochybnosti o jej nezaujatosti.

Trump si pripomenul vyvražďovanie Arménov, slovo genocída nepoužil

Americký prezident uviedol, že pripomínanie týchto udalostí zabráni tomu, aby sa opakovali.

Nemecká polícia sa náhodne dostala na stopu muža, ktorý vyrábal trhaviny

Pri domovej prehliadke sa našli nielen chemikálie a trhavina, ale aj iné nebezpečné látky.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop