KYJEV, PRAHA. Jednou z najväčších tragédií 20. storočia nazval včera masové popravy v Babom Jare, ku ktorým došlo v 40. rokoch minulého storočia, prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč.
V špeciálnom vyhlásení k 70. výročiu udalosti prezident okrem iného napísal: „Len ťažko hľadám slová na vyjadrenie hĺbky nášho súcitu...“
Centrum židovstva
Odštartoval tak tohtoročné výnimočné spomienkové akcie, ktoré by mohli ukončiť vyše 50 rokov trvajúcu citlivú diskusiu o tom, či a ako uctievať pamiatku popravených Židov. Citlivou i preto, že antisemitizmus bol v časti Ukrajiny veľmi rozšírenou ideológiou.
V tomto roku po prvý raz spomienky na tragédiu v Babom Jare prebehnú na tej najvyššej úrovni.
Po prvý raz sa aj do Kyjeva zídu vodcovia židovských komunít z celého sveta vrátane šéfa najväčšej židovskej organizácie v USA Malcolma Hoenleina a predstaviteľa európskych židovských spoločenstiev Pierra Besnaina.
Na niekoľko dní sa tak Ukrajina stane metropolou židovstva, pretože hneď 4. októbra sa vysoko postavení hostia zúčastnia na ukrajinskom Židovskom zjazde.
Továreň na mydlo
Na mieste masovej popravy položia základný kameň budúceho múzea. Bude stáť na rovnakom mieste, kde Nemci chceli vybudovať závod na mydlo.
Experimentálne. Prvýkrát sa tu malo začať vyrábať mydlo z mŕtvol. Postaviť zradnú továreň nestačili.
O Babom Jare sa celé desaťročia v Sovietskom zväze nehovorilo. A keď, tak len v súvislosti s vraždením sovietskych červenoarmejcov. Židia sa vôbec nespomínali.
Pravda bola iná. Koncom septembra 1941 Nemci rozvešali po celom Kyjeve výzvy, aby sa akékoľvek židovské obyvateľstvo so všetkými osobnými cennými vecami a dokumentmi dostavilo 29. septembra o 8. hodine ráno na príslušné miesta.
O Rómoch sa nehovorilo
Ešte v ten istý deň sa začali popravy. Počas prvých dvoch dní zabili vyše 33-tisíc ľudí. Až do novembra 1943, keď Kyjev oslobodila sovietska armáda, našlo v Babom Jare smrť najmenej 200-tisíc ľudí. Väčšina z nich boli Židia.
Až v 60. rokoch bola téma Babi Jar konečne veľkou témou ukrajinskej inteligencie. Prvýkrát vyriekli to, že obete medzi Židmi sa Ukrajincami nevnímajú rovnako tragicky, ako keby šlo o etnických Ukrajincov či Rusov.
Neslušné bolo hovoriť i o Rómoch, ktorých tu Nemci strieľali spolu so Židmi.
Odstránený pamätník
Architekt s rómskymi koreňmi Anatolij Ignašenko vytvoril unikátny pamätník v podobe kočovníckeho stanu. Krátko nato bol na príkaz milície odstránený.
Dnes je miesto, kde prebiehali popravy, presne 250 metrov od stanice metra Dorogožiči. V parku, ktorý leží de facto na masovom hrobe, si obyvatelia Kyjeva pečú šašliky.
Hádzali na nich odpadky
Sovietsky antisemitizmus prelomila až Jevtušenkova báseň.
KYJEV, BRATISLAVA. „To, čo som videl, bolo strašné. Kamióny vykladali odpad na desiatky tisíc ľudí, ktorí boli zavraždení,“ zaspomínal si známy ruský básnik Jevgenij Jevtušenko na svoju prvú návštevu Babej Jari, kde nacisti v priebehu dvoch dní zabili vyše 30-tisíc židov.
Prebásnil ju Feldek
Písal sa rok 1961 a Jevtušenka po mieste sprevádzal spisovateľ Anatolij Kuznecov, ktorý brutálny masaker videl ako 13ročný a neskôr o ňom napísal román.
Keď sa Jevtušenko z miesta vrátil do Kyjeva, rýchlo si sadol v hoteli a začal písať svoju báseň Babi Jar, ktorú na Slovensku prebásnil Ľubomír Feldek.
„Sám som sa vtedy cítil vinný,“ povedal dnes 78ročný Jevtušenko pre BBC. „Báseň bola kritikou na antisemitizmus po celom svete vrátane sovietskeho antisemitizmu,“ dodal.
Pamätník vďaka hudbe
Komunisti ignorovali miesto krutého vyhladzovania židov. Jevtušenkova báseň však zaujala aj ruského skladateľa Dmitrija Šostakoviča, ktorý napísal Jevtušenkovi list, či môže jeho báseň zhudobniť.
„A Šostakovičova 13. symfónia prinútila ukrajinskú byrokraciu, aby postavili na mieste pamätník,“ citovala Jevtušenka britská televízia.
Mirek Tóda
