TRIPOLIS, TEL AVIV. Líbyjskí Berberi, ktorých režim Muammara Kaddáfího zaznával, chcú od nových vládcov uznanie. Požadujú, aby ich postavenie aj právo na používanie vlastného jazyka garantovala nová ústava.
Novela ústavy je súčasťou zmien, ktoré pripravujú noví predstavitelia Líbye. Tí chcú garantovať rovnaké právo všetkým Líbyjčanom.
Obavy z rozpadu krajiny
Z nárokov Berberov majú obavy, lebo sa boja ďalšieho štiepenia krajiny, ktorá sa už teraz rozdeľuje na tých, čo sú za Kaddáfího a proti nemu.
Berberi a ich milície hrali dôležitú úlohu pri páde Kaddáfího. Kaddáfí sa k nim nikdy nesprával slušne. Neuznal ich jazyk, zatýkal ich elitu, ktorú roky obviňoval z pokusov zvrhnúť režim.
Berberi žili aj v horších sociálnych podmienkach a mali pre svoju etnicitu problémy. V Líbyi hovorí 95 percent obyvateľov po arabsky, berberčinou asi päť percent.
Kočovné kmene Berberov žijú aj v iných krajinách severnej Afriky.
V Alžírsku sú uznaní
V Alžírsku je ich menšinový jazyk uznaný za oficiálny, v Maroku sa povinne vyučuje v regiónoch s vysokým zastúpením Berberov. V Líbyi to je nateraz nemysliteľné.
To, ako sa nová vládna elita postaví k požiadavkám Berberov, bude signálom, ako vážne myslí svoje sľuby o demokratickej Líbyi.
V dočasnej vláde, ktorú sa stále nedarí skompletizovať, sa vraj ráta aj so zástupcami z berberskej menšiny. Má to byť odmena za ich pomoc pri zvrhnutí Kaddáfího.
Líbyjská spoločnosť sa však nerozdeľuje len po etnickej línii. V krajine je 140 kmeňov a klanov, čo komplikuje vládnutie v krajine.
