V piatok okolo obeda svietilo slnko a bolo 31 stupňov. Potom prišiel vietor (taký, čo si vezme strechu aj s pokrývačom) a za hodinu padla teplota pod 20 stupňov. Takto náhle sa začal daždivý víkend.
Hoci sme sobotňajší večer strávili v útulnom československom pube U nás doma, v nedeľu sme sa s manželkou rozhodli zahnať neutíchajúcu melanchóliu návštevou obchodného centra.
Už sa to začalo?
A tam, medzi regálmi s tovarom, nás zastihol ďalší začiatok konca sveta. Z reproduktorov v intímnej hlasitosti vychádzali vianočné melódie, na pľaci sa vypínali umelé vianočné stromčeky. Svetielka na nich blikali, ozdoby žiarili.
Práve s kúpenými žabkami v igelitke ma prepadla úzkosť. Pani, ktorú do vianočnej atmosféry priviezli pohyblivé schody, zdesená vykríkla: Už sa to začalo?!
Cestou domov som sa pokúšal spamätať z otrasu rozhovorom o európskom hľadaní skládky na toxické dlhy. Manželka šoférovala, mohol som gestikulovať rukami.
Mal som pocit, že celkom jasne vidím, aké sú dnes nepohodlné demokratické procedúry, ako sa súhlas s eurovalmi vynucuje strachom z hroziacej apokalypsy, lebo kritický rozum sa im prieči.
Vianočný katalóg
Bol som spokojný, ako som si banálnu nechuť štátov zodpovedne hospodáriť pomenoval. S hipisáckymi žabkami a novým čajníkom na zadnom sedadle mi to vrátilo náladu do normálu. Rovnováha trvala však len do pondelkového večera.
Vtedy totiž manželka položila predo mňa na stôl vianočný katalóg s tovarom. Našla ho v schránke.
Už sa to fakt začalo. Koniec sveta sa blíži. Takže šťastný a veselý.
