Smrť mladíka spustila v Bulharsku nepokoje. Počas nich zatkli vyše sto ľudí. Analytici za protestmi vidia beztrestnosť zločincov.
SOFIA, BRATISLAVA. Nedotknuteľnosť rómskeho šéfa mafiánskeho klanu v bulharskej dedinke Katunica spustila nepokoje vo viacerých bulharských mestách.
Nevídané protesty vyvolala smrť 19-ročného mladíka, ktorého v piatok zrazil príbuzný šéfa rómskeho klanu minibusom. Pri búrlivých demonštráciách polícia od piatka zatkla vyše sto ľudí.
Cár Kiro s čistým štítom
Stovky ľudí v noci na utorok vyšli do ulíc vo veľkých bulharských mestách vrátane Sofie protestovať proti údajným výhodám Rómov. Medzi nimi boli podľa polície aj futbaloví „ultras“ fanúšikovia a krajní pravičiari, ktorí vyvolávali zrážky s políciou.
Analytici hovoria, že nepokoje sú najmä dôsledkom korupcie a nerovnosti pred zákonom v druhej najskorumpovanejšej krajine Európskej únie. To rozčuľuje rovnako Rómov aj Nerómov, napísala agentúra Reuters.
„Príčinou konfliktu je dvojaký štandard pre nedotknuteľných predstaviteľov oligarchie a zločincov,“ hovorí antropológ Haralan Alexandrov pre miestny denník 24 hodín.
„Nie je prekvapivé, že ľudia z Katunice zobrali riešenie do vlastných rúk po desaťročiach nečinnosti úradov,“ tvrdí pre Bloomberg riaditeľka Medzinárodného centra menšinových štúdií v Sofii Antonina Zheliazkova.
V Katunici, kde rómsky barón Kiril Raškov (69), prezývaný cár Kiro, mal nelegálne vo veľkom vyrábať alkohol a neplatiť dane, sa ľudia búrili proti beztrestnosti jeho klanu.
Cez víkend mu zapálili dom a Raškova údajne polícia odviezla na neznáme bezpečné miesto. V utorok vláda sľúbila Raškova okamžite obviniť na súde a vyšetrovať jeho nehnuteľnosti a majetok.
Vláda: Nie je to etnický konflikt
Pred revolúciou v roku 1989 mal Raškov podľa bulharského spravodajského servera Novinite za rôzne zločiny sedieť 30 rokov vo väzení. Po prevrate sa žiadne jeho vyšetrovanie neskončilo na súde, zbohatol a so svojím klanom tyranizoval Katunicu.
Bulharskí čelní predstavitelia zdôrazňujú, že ide o osobný, a nie etnický konflikt.
Časť protestujúcich však hovorila o „privilegovaných menšinách“ vo všeobecnosti. V najchudobnejšej krajine únie, kde žije oficiálne 375-tisíc Rómov, sú to nebezpečné slová.
