NEW YORK. Stretnutie po hodine odložili na stredu, kedy by mala rada oficiálne postúpiť záležitosť právnemu výboru pre prijímanie nových členov OSN.
Pondelkovými rokovaniami za zatvorenými dverami sa začal proces posudzovania palestínskej žiadosti, ktorý by podľa očakávaní mal trvať najmenej niekoľko týždňov.
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás žiadosť predložil OSN minulý piatok napriek dôraznému odporu Izraela a USA, podľa ktorých možno mier na Blízkom východe dosiahnuť len prostredníctvom izraelsko-palestínskych rozhovorov.
USA už pohrozili vetovaním žiadosti. Ak by však sa Palestínčanom podarilo získať deväť hlasov potrebných na schválenie rezolúcie, dosiahli by morálne víťazstvo. Ak by ich nezískali, Washington by sa vyhol potrebe využiť právo veta, ktoré by mohlo vyvolať protiamerické protesty v arabskom svete.
Z 15 členov BR OSN je podľa všetkého rozhodnutých hlasovať za členstvo Palestíny len šesť krajín. Očakáva sa, že štyri krajiny Európskej únie sa zdržia hlasovania alebo budú hlasovať proti. Bosna, Kolumbia, Gabon a Nigéria sa ešte definitívne nevyjadrili a na svoju stranu sa ich usilujú získať Izrael i Palestínčania.
Tzv. kvarteto sprostredkovateľov v blízkovýchodnom mierovom procese (USA, OSN, EÚ a Rusko) predložilo minulý týždeň obom stranám časový plán nových mierových rokovaní v nádeji, že ich prípadný súhlas zastaví spor okolo palestínskej žiadosti v OSN. Palestínčania už naznačili, že návrhy kvarteta neprijmú, ak Izrael nezastaví výstavbu v sporných osadách v Predjordánsku, čo analytici považujú za veľmi nepravdepodobné.
Ak sa o palestínskej žiadosti bude v BR OSN hlasovať a rada ju podľa očakávaní neschváli, Abbás by sa mohol obrátiť na Valné zhromaždenie OSN a požiadať ho, aby Palestínu povýšilo zo štatútu pozorovateľskej "entity" na pozorovateľský "nečlenský štát".
Takéto rozhodnutie by nepriamo uznalo Palestínu ako štát a otvorilo Palestínčanom dvere do agentúr OSN a ďalších medzinárodných organizácií.
