ISLAMABAD, BRATISLAVA. Útočia na americké ciele v Afgansitane, majú základne v Pakistane, no tamojšia vláda proti nim nezasiahne. Teraz na to nemá prostriedky, odkázala Washingtonu.
Ozbrojená skupina hakkániovcov má tak voľné ruky v útokoch, ktoré v posledných týždňoch stupňuje. V nedeľu v noci zaútočili na budovu, ktorú v Kábule vlastní americká CIA, boli vraj aj za útokom na afganskú metropolu spred dvoch týždňov, pri ktorom zabili 25 ľudí.
Američania hovoria, že za skupinu priamo podporuje pakistanská tajná služba ISI, čo Islamabad odmieta. Washingtonu naopak pripomína, že hakkániovci boli ešte pred dvadsiatimi rokmi jeho spojencom.
Skupina totiž vznikla v 80. rokov, keď mudžahedíni bojovali proti sovietskej okupácii Afganistanu. Američania ich vtedy ochotne podporovali.
Po odchode Sovietov sa k moci dostali fundamentalisti z Talibanu a Afganistan sa stal základňou pre islamský terorizmus.
Ďžalaludín Hakkáni zakladal ozbrojenú skupinu v 80. rokoch, keď bojoval proti sovietskej okupácii Afganistanu.
FOTO - SITA/AP
Z pakistanských hôr do Afganistanu
V tom čase sa k Talibanu pridali aj hakkániovci, ktorí sú teraz najsilnejšou skupinou napojenou na Taliban. Hovorí sa, že by mohli mať okolo 15-tisíc bojovníkov.
Po spojeneckom útoku na Taliban v roku 2001 sa podobne ako iné teroristické organizácie hakkániovci stiahli do hornatého afgansko-pakistanského pohraničia. Bezpečné útočisko si našli v Severnom Vazíristane.
Ten je jednou z oblastí Pakistanu, kde sa centrálna vláda v Islamabade vzdala väčšiny právomocí a moc odovzdala kmeňom.
Siradžuddín Hakkáni, ktorý prebral velenie po svojom otcovi a zakladateľovi organizácie, nedávno v telefonickom rozhovore pre Reuters povedal, že už aj to je minulosť.
„Oveľa bezpečnejšie sa teraz cítime v Afganistane. Vysokí vojenskí a policajní predstavitelia sú za nami,“ povedal.
Dôvodom ich obáv v Pakistane nie je ani tak tamojšia armáda, ktorá má na hraniciach vraj až 140-tisíc jednotiek, ale americké útoky bezpilotných lietadiel spoza hraníc.
Bez turbanu a ozbrojeného sprievodu
Práve hakkániovci sú ich častým terčom. Za tento rok proti ním Američania urobili 57 útokov, pri ktorých zabili 55 členov rodiny, medzi nimi aj Siradžuddínovho brata, píše Daily Mail.
„Vyhýbam sa cestovaniu v ozbrojenom konvoji, pretože by to ohrozovalo môj život,“ povedal. To je aj dôvod, prečo na rozdiel od väčšiny mužov v hornatých oblastiach nenosí tradičný turban.
Hakkániovci nechcú vyjednávať s afganskou vládou. Prezident Hamíd Karzaj im už aj núkal post vo svojej vláde, no odmietli. Vládu obvinili, že jej ide len o rozhádanie islamských skupín.
Teraz hovoria, že v tejto otázke budú postupovať v súlade s velením Talibanu. Podľa svojho vodcu hakkániovci podporia akékoľvek rozhodnutie Talibanu. Teda aj prípadné mierové rozhovory.
Na lídra hakkánivcov je vypísaná odmena. Táto platila v roku 2007, teraz je to už päť miliónov dolárov.
FOTO - SITA/AP
Pakistan bojuje s Talibanom aj s Indiou
Aj keď Američania pakistanskú vládu varovali, že spravia všetko pre ochranu svojich civilistov, veľa možností ako zastaviť útoky hakkániovcov nemajú.
Islamabad ich vystríha pred narušovaním jeho suverenity, ostanú preto maximálne pri bezpilotných útokoch.
A väčšia operácia sa nedá čakať ani od Pakistanu. Od roku 2001, keď sa vojna v Afganistane začala, stratil v boji proti miestnemu Talibanu viac ako tritisíc vojakov, čo je dokonca viac ako počet obetí západných krajín vo vojne. Nehovoriac o desaťtisícoch civilných obetí vojny proti islamistom.
Navyše, veľkú čast armády má pre istotu stále umiestnenú pri hraniciach s tradičným nepriateľom Indiou a medzi občanmi prevládajú protiamerické nálady. Aj preto sa ako najreálnejšia možnosť javia mierové rozhovory.