NAIROBI, BRATISLAVA. Tá, ktorá sadila stromy. Tá, ktorá sa starala o práva pre chudobné ženy, ktorú policajti bili až do bezvedomia, tá, ktorá protestovala proti vláde a jej rozhodnutiam.
Ale rovnako aj prvá žena vo východnej a strednej Afrike s doktorátom a najmä prvá africká držiteľka Nobelovej ceny za mier.
Tak sa hovorí o Wangari Maathaiovej, ktorú v roku 2004 ocenila Nobelova komisia za jej prístup a snahu o udržateľné životné prostredie, demokraciu a mier. V nedeľu podľahla rakovine.
Milióny stromov
Maathaiová pôvodne nebola politickou či protivládnou aktivistkou. Keď koncom sedemdesiatych rokov zakladala organizáciu Green Belt Movement, snažila sa vytvoriť ekologický projekt, ktorý by vylepšil podmienky chudobných žien.
Rozhodla sa pre vysádzanie stromov, ktoré by zabránili nielen erózii pôdy, ale ich drevo by sa dalo využiť aj ako palivo. Odhaduje sa, že vďaka projektu, ktorý sa začínal na kenskom vidieku, si zarobilo až 30-tisíc žien a vysadilo sa takmer 40 miliónov stromov.
V osemdesiatych rokoch sa však Maathaiová začala vyjadrovať aj k spoločenským otázkam a projekt so stromami sa vláde prestal páčiť.
Prvá žena s doktorátom
Wangari Maathaiová sa pre úrady stala aktivistkou, ktorá podrýva autoritu režimu. „Wangari bola známa tým, že silným hovorila pravdu,“ povedal pre New York Times aktivista John Githongo, ktorý z krajiny nakoniec ušiel.
„Bola nám vzorom vo všetkom, čo robila. A bolo jedno, či to bolo životné prostredie, alebo politika.“
Symbolom týchto protestov sa stala výstavba mrakodrapu, ktorý chcel kabinet autokratického prezidenta Daniela Arapa Moia postaviť v jednom z parkov v centre hlavného mesta. Maathaiovú vtedy policajné jednotky niekoľkokrát zbili a zatkli.
Vtedy však už bola známou aktivistkou, prvou ženou, ktorá získala v tejto časti Afriky doktorát a stala sa profesorkou na univerzite v Nairobi.
„Dúfam, že môj úspech bude inšpirovať ďalšie ženy,“ povedala Maathaiová v reči pri preberaní Nobelovej ceny. „Dúfam, že im to dodá odvahu, aby sa ozvali a stali sa vodkyňami.“
AIDS nie je z opíc?
V rovnakom roku sa údajne pre kenský denník The Standard vyjadrila, že AIDS vytvorili západní vedci, aby zdecimovali africkú populáciu. Neskôr tieto vyjadrenia poprela, no pre magazín Time povedala, že neverí, že choroba sa na človeka preniesla z opíc.